Vážená pani poslankyňa Lucia Nicholsonová,
Dovoľte, aby som Vás oficiálnou cestou oslovila ako podpredsedníčku Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a tiež ako stranícku kolegyňu, ktorá sa dlhodobo zaoberá ľudskoprávnymi otázkami z rôznych aspektov.
Rada by som Vás požiadala, aby ste predostreli Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny niekoľko závažných problémov, ktoré presahujú rámec Slovenskej republiky a týkajú sa maloletých. Odkladanie riešenia týchto problémov by malo za následok poškodzovanie práv detí v zmysle medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa, taktiež porušovanie práv slovenských občanov v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Všeobecnej deklarácie ľudských práv . Nakoľko sú tieto zmluvy medzinárodne záväzné a ich plnenie dozoruje OSN a Rada Európy, dá sa očakávať, že v prípade neriešenia hrozia z ich strany protestné nóty pre Slovensko.
Touto cestou Vás preto chcem informovať o niektorých zisteniach a požiadať Vás o iniciovanie poslaneckého prieskumu.
Jedná sa o medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktorú má vo svojej kompetencii Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC). Nakoľko si zrejme tento orgán štátnej správy neplnil vždy dôsledne svoje povinnosti, prišlo počas dvadsiatich rokov jeho pôsobenia k mnohým problémom, ktoré vyžadujú jednak bližšie preskúmanie a jednak iniciovanie zmien legislatívy, ktoré by upravili rámec konania úradu a jeho právomoci.
Spomeniem za všetky niekoľko oblastí, kde bolo zjavné, že slovenská strana, ktorú úrad zastupuje, nekonala dôsledne v záujme občanov Slovenska. Situácia je o to smutnejšia, keď si uvedomíme, že išlo o problémy detí v zahraničí a riešenie ich problémov má vo výhradnej kompetencii CIPC.
1. Osvojenia
a) Medzinárodné osvojenia sa v skutočnosti realizujú iba s dvomi zmluvnými partnermi, dvoma štátmi. Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzinárodných osvojeniach však zakladá na vzájomnú spoluprácu všetkých zmluvných partnerov. S ostatnými partnermi však spolupráca v tomto smere neexistuje. Pričom v detských domovoch strávia celý svoj život stovky slovenských detí, o ktoré nemali domáci žiadatelia záujem.
Je nutné preskúmať príčiny tejto selekcie medzinárodných partnerov a legislatívne i exekutívne vytvoriť také podmienky, aby sa zlepšila a rozšírila spolupráca s terajšími zmluvnými stranami, čo umožní medzinárodné osvojenie pre väčší počet detí. Zároveň je nutné prostredníctvom CIPC, prostredníctvom zastupiteľských úradov a sociálnych opatrení CIPC i partnerov garantovať bezpečnosť a dodržiavanie ľudských práv pre osvojené deti.
Je nutné preskúmať, či neprišlo k mareniu týchto dohovorov individuálnymi zásahmi konkrétnych osôb.
b) Výber konkrétnych detí je taktiež zvláštnym spôsobom selektívny a teda nie každé dieťa, ktoré odmietli slovenskí žiadatelia sa dostane do prehľadu voľných detí na medzištátne osvojenie. Skúsenosti sú také, že do medzištátneho osvojenia sa dostávajú napríklad deti v pubertálnom veku, kedy je významná pochybnosť o tom, či je medzištátne osvojenie v najlepšom záujme dieťaťa. Kultúrne, náboženské a jazykové bariéry v tomto chúlostivom veku môžu život dieťaťa natrvalo poznačiť a preto je takéto necitlivé konanie podľa všetkého v rozpore s Haagskym Dohovorom o ochrane detí a spolupráci pri medzinárodných osvojeniach (Z.z.380/2001). Naproti tomu, deti vo veku, v ktorom by adaptácia na nové prostredie prebiehala relatívne bezproblémovo zostávajú v detských domovoch.
Je nutné preskúmať spôsob výberu konkrétnych detí, ktoré si žiadatelia v zahraničí osvojili na základe sprostredkovania CIPC.
Je nutné preskúmať akými mechanizmami a na základe čoho prichádza k zaradeniu do prehľadu detí a či pre všetky deti odchádzajúce na medzinárodné osvojenie bola dôsledne zvážená vhodnosť tohto kroku a ako vznikali kritériá tohto výberu.
Je nutné preskúmať príčiny toho, že deti vhodné na osvojenie zotrvávajú v detských domovoch.
Je nutné preskúmať, či všetky kroky prebiehali zákonnou formou a to s ohľadom na legislatívu Slovenska ale i podľa medzinárodných dohovorov.
Je nutné preskúmať, či zákonný proces nebol marený individuálnymi zásahmi konkrétnych osôb.
2. Poslanie Centra s ohľadom na medzinárodné manželstvá a rodičovstvo
Poslaním Centra je poskytovanie právneho poradenstva a bezplatnej právnej pomoci pre fyzické osoby vo vzťahu k cudzine, a to priamym výkonom medzinárodných dohovorova právnych aktov EÚ v oblasti vymáhania výživného, neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa a práva styku rodiča s dieťaťom. Z doterajšieho pôsobenia je zrejmé, že plnenie týchto povinností bolo realizované, iba ako nutná účasť tohto orgánu, ktorá prebiehala bez invencie, bez zákrokov, ktoré by boli relevantné a prospešné riešeniu problémov slovenských občanov.
Je nutné revidovať formy a možnosti pomoci zo strany CIPC tak, aby viedli ku skutočnej pomoci a chráneniu záujmov občanov Slovenska v zahraničí a s prísnym ohľadom na najlepší záujem maloletých detí.
3. Deti zadržiavané v cudzine
Zvláštnou kategóriu sú slovenskí občania zadržiavaní v cudzine. Ide o maloleté deti, ktoré boli odňaté svojim biologickým rodičom. Dovolím si uviesť medializovaný prípad, ktorým sa dá demonštrovať približne 40 obdobných prípadov, ktoré CPIC eviduje.
Slovenským štátnym príslušníkom boli na území Spojeného kráľovstva odňaté zo starostlivosti maloleté deti. V prípade išlo o manželov Čonkových, ktorí vycestovali do Veľkej Británie za prácou spolu s piatimi maloletými deťmi. Podľa ich výpovedí, úradných zistení a zistení médií im boli deti bez vysvetlenia odňaté po tom, ako požiadali o pomoc pri nájdení ubytovania. V tejto veci zakrátko prebehlo súdne konanie. Súdnym rozhodnutím boli deti rodičom odňaté. Medzi deťmi bolo i trojmesačné dojča, ktoré matka dojčila. Referencie o živote rodiny v mieste ich trvalého bydliska sú pozitívne a rodina nikdy nepotrebovala intervenciu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Takéto konanie je základom pre podozrenie, že by mohli byť porušované medzinárodné dohody, ktoré sú pilierom dobrej medzinárodnej spolupráce a dodržiavania ľudských práv na územiach všetkých zmluvných štátov. Zadržiavanie cudzích štátnych príslušníkov a v týchto prípadoch navyše maloletých detí, je v rozpore s mnohými ustanoveniami najdôležitejších medzinárodných dohôd, o ktoré sa opiera legislatíva zmluvných strán. Pre naše podmienky je takmer absurdné, že je od dieťaťa odlúčená dojčiaca matka.
V prípadoch, keď je podozrenie, že rodičia nesledujú najlepší záujem svojich detí, ako prvé riešenie krízy nasleduje dočasné zverenie detí blízkym príbuzným alebo blízkym osobám. Je nemysliteľné, aby deti boli zverené iným cudzím rodinám bez preskúmania tejto možnosti.
Je rovnako nemysliteľné, aby zmluvné krajiny podnikali akékoľvek kroky smerujúce k odlúčeniu detí od rodičov bez toho, aby nebolo najprv vykonané dôsledné sociálne šetrenie rodiny a aby sa k tomu nemohli vyjadriť postihnuté deti a príslušné orgány krajiny, ktorej sú rodičia a deti štátnymi príslušníkmi.
Dôležitým faktom je, že v spomínaných prípadoch sa jedná o slovenských štátnych príslušníkov na území iného štátu. Jedná sa o maloleté deti, ktoré týmto nešetrným zaobchádzaním prišli o rodinu a zázemie.
Nakoľko CIPC eviduje desiatky podobných prípadov z minulosti, je zrejmé, že intervencia za maloletých slovenských občanov na území iného štátu, ktorú má CIPC vo výhradnej kompetencii, prebiehala laxne, alebo boli podobné prípady ignorované a do riešenia problematických situácií sa CIPC proaktívne a konštruktívne nezapájalo.
Je nevyhnutné preskúmať minulé opatrenia, ktoré realizovala CIPC v podobných prípadoch a zistiť, prečo neprebehla adekvátna intervencia za maloletých slovenských občanov na území iných štátov.
Je potrebné iniciovať vznik legislatívy, ktorá bude garantovať právne poradenstvo a podporu pre slovenských občanov v zahraničí v núdznych situáciách a tiež zo strany legislatívnej a exekutívnej vytvoriť taký mechanizmus, ktorý by zaručoval, že slovenská strana bude dbať o práva svojich občanov na území iných štátov a v rámci intervencií bude všetkými dostupnými prostriedkami vyžadovať dodržiavanie medzinárodných dohovorov.
Je nutné preskúmať, či konanie, resp. nekonanie Centra nebolo spojené so záujmami jednotlivcov alebo skupín.
Dovoľujem si Vás informovať, že o vyššie spomenutých skutočnostiach som upovedomila vysokú komisárku OSN pre ľudské práva, verejnú ochrankyňu práv SR, veľvyslanca Slovenskej republiky v Londýne, európskeho ombudsmana a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Verím, že rovnako ako ja vidíte dôvody na poslanecký prieskum v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré disponuje databázou jednotlivých prípadov. Z týchto zložiek bude zrejmé, či boli a nakoľko boli závažné pochybenia, zanedbania povinností a nevyužitie právomocí, či už zámerné alebo z dôvodu nedbanlivosti. Dôležité sú konkrétne zistenia, ktoré budú podkladom pre nápravu situácie.
Za uplynulé takmer dve desaťročia bolo Centrum trinástou komnatou štátnej správy a len málokto o jeho fungovanie prejavil záujem. Je však výkonným orgánom s významnými kompetenciami v rámci medzinárodného práva a ochrany detí . Jeho zlyhania môžu mať fatálne následky na osudy detí.
Preto verím, že Váš výbor využije všetky nástroje, ktoré by viedli k skvalitneniu ochrany práv detí. V mene týchto detí Vám vopred ďakujem za Vašu snahu.
S úctou
Natália Blahová,
Asociácia náhradných rodín
