Možno i vy patríte k tým, ktorí chcú okolo seba všeličo vylepšiť a napraviť. Možno aj vy patríte k tým, ktorí sa snažia začať od seba. Možno aj vaše vnútro je zamestnané urputnou snahou o dokonalosť. Možno nás tam posunula doba, ktorá iné ako perfekcionizmus neprijíma. Možno sme sa do tejto pozície nainštalovali sami. Možno rodina, ktorá očakávala.
Je to ale naozaj tá správna cesta? Snaha byť dobrým manželom, manželkou, matkou, otcom, výborným pracovníkom, skvelým a vždy ochotným priateľom, byť altruistom, byť asertívnym, rozhodovať sa správne a rýchlo. Snaha je na mieste. Cítite to. Ale kde sú výsledky?! Ciele stanovené tak na tri životy.
Naše role sa nám prelínajú do mišmašu, keď v čase, v ktorom sme chceli byť dobrým rodičom, pracujeme, keď sme chceli byť vzorným dieťaťom, venujeme sa priateľom, keď sme chceli byť altruistami, asertívne odmietame a keď sme chceli byť dobrým manželom, sedíme pred blikajúcou skrinkou a v duchu veľmi unavení z toho, čo sme stihli a ešte viac z toho, čo sme nestihli, bilancujeme. Chceme sa naštartovať do ďalšieho dňa. Zajtra chceme byť ešte lepšími, rýchlejšími, rozhodnejšími. Zajtra to iste všetko stihneme!
Nevšimli sme si, že sme o deň starší, a potom o ďalší a ďalší. Ťažko si odpúšťame svoju nedokonalosť, svoje chyby. Zdá sa, ze stále niečo treba, že sa stále niečo musí. Ale musí sa naozaj? Sme vazali svojho vlastného života. Ale keby sme sa oslobodili od musenia, možno by sme zistili, že veci idú samé a správnym smerom. Asi by sme videli, že keď pracujeme s radosťou, ubúda nejak rýchlejšie, keby sme si sadli k deťom na koberec a len tak sedeli, zistíme, že sme dobrí rodičia, keby sme nemuseli premýšľať nad tým, čo všetko musíme, sme lepší manželia, keby sme sa potešili nečakanej návšteve, sme lepší priatelia.
Asi. A to "asi" hovorím preto, lebo tomu verím, ale oslobodiť od musenia sa nedokážem. Ale želám to Vám všetkým. Veď žiť s radosťou MUSÍ byť predsa úžasné.
