Deti kŕmili so za chrbtom zaviazanými rukami, aby sa príjmu potravy nebránili, bez rozdielu veku a mentálnych schopností ich zatvárali do postelí obtiahnutých zo všetkých strán sieťou, aby nemohli uniknúť, nechávali ich mrieť buď hladom alebo vo vlastných zvratkoch a výkaloch. Tieto ústavy pripomínali likvidačné tábory. Nepohodlných členov spoločnosti diktátorský režim odstraňoval.
Od prvého januára 2007 je tam protizákonné umiestniť dieťa do dvoch rokov do ústavnej starostlivosti. Na celkový stav dohliada Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)zameranéná na starostlivosť o deti a ich ochranu, Európska únia a UNICEF.
Ak ste náhodou boli divákmi tohto odpudzujúceho, poburujúceho a slzyvyvolávajúceho filmu, kde boli deti i s minimálnym mentálnym postihom zversky týrané, bude sa vám ťažko veriť, že dnes sme horší.
S plaťnosťou od 1. januára 2007 má byť každé opustené dieťa v Slovenskej republike do jedného roku veku zaradené výlučne do profesionálnej rodiny a to podľa zákona 305/2005 §100 odst.9a).
Ako sa teda reálne napĺňa litera zákona, ktorá je v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohovormi?
Odpoviem možno nemiestne.
Nijak.
Všetky tie novo aj nienovonarodené deti, ktoré by podľa práva mali vyrastať v rodinnom prostredí, trčia v ústavnej starostlivosti bez najmenšieho povšimnutia našich vládnych úradníkov. Zákon podpísaný pánom Gašparovičom, Hrušovským a Dzurindom, nemá akosi páky na to, aby sa jednanie v jeho zmysle napĺňalo.
Vždy som si myslela, že nedodržiavanie zákona znamená, že sa porušuje právo a poriadok. A že za každým porušením automaticky nasledujú sankcie a okamžitá náprava. Možno je to v našej prvotnopospolnej spoločnosti veľmi odvážna idea, ale reč zákona hovorí jasne.
V detských domovoch sú malí rukojemníci, ktorí vytvárajú pracovné miesta niekoľkým zamestnancom, ktorí nemajú najmenší záujem o zníženie stavov v svojich ústavoch. Stav detí do jedného roku sa od 1.januára neznížil, nieto ešte aby sa ich výskyt v DeD eliminoval.
Pýtam sa teda, kto je za to zodpovedný?
Prečo sa nekonajú patričné kroky na riešenie protiprávneho jednania?
Prečo deti, ktorým právom patrí rodinné prostredie, žijú vo svojom svete zamrežovanej postieľky?
Prečo protizákonným jednaním nechávame páchať škody na psychickom, mentálnom a fyzickom zdraví malých detí?
Prečo sa nekonajú rázne kroky a opatrenia?
Ide o bábätká, ktoré nemajú na svete nikoho. A mohli by mať.
Ľudia, aj vám je to tak jedno?
