Deti zanedbávané, týrané a zneužívané
Malá Lucka zažila za svoj krátky život toľko mučenia a utrpenia, že zomrieť muselo byť pre ňu ľahšie ako zostať žiť. Sociálka dostala niekoľko podnetov o tom, že deti v tejto rodine sú týrané. Neurobili nič. Až po troch rokoch, keď mŕtve telíčko vyniesli z bytu, podalo Ústredie práce na vlastné zamestnankyne sociálnoprávnej ochrany trestné oznámenie, pretože celý čas boli o týraní informované a nepodnikli žiadne kroky k Luckinej záchrane.
Rovnako ignorantsky sa náš sociálny systém stavia k deťom, ktoré pobehujú po osadách v krutých mrazoch naboso, čuchajú lepidlo, sú pohryzené od potkanov alebo samé rodia deti. Nie sú však predmetom záujmu pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí. Sú predmetom záujmu politikov pred voľbami. Ich takzvaný záujem však zatiaľ nepomohol ani jednému konkrétnemu dieťaťu, ktoré si nevybralo miesto ani čas, kde príde na svet.
Bez pomoci zostávajú aj deti, ktoré zažívajú vo svojom domácom prostredí sexuálne zneužívanie. Diagnostikovať a ochrániť dieťa, to znamená mať odborne podkutý personál, ktorý vie spozorovať príznaky , reagovať na podnety lekárov alebo učiteľov a podnetom sa venovať s plnou vážnosťou.
Zvláštnou kategóriou sexuálneho zneužívania je zneužívanie detí v detských domovoch a iných ústavných zariadeniach. Tieto deti sú frustrované, sociálne deprivované, strácajú zábrany a normy sexuality im nemá kto nastaviť. Preto je časté, že staršie deti sexuálne zneužívajú mladšie a slabšie deti. Len v mizivom percente prípadov k tomu pristúpia kompetentní zodpovedne a so zreteľom na ochranu tých najmenších. V prvom rade však zvyčajne chránia dobrú povesť svojho ústavu a prevalené prípady „nejako upracú".
Deti, ktoré zbavili rodičov
Naopak, existuje množstvo prípadov, kde štát zasiahol do chodu rodiny tak, že dieťa rodičom odobral a to napriek silným citovým väzbám medzi deťmi a ich rodičmi. Príčiny boli v momentálnej ťažkej životnej situácii rodiny, ktorá sa týkala financií, bývania, alebo neočakávaných životných okolností . No sociálnoprávna ochrana detí zakročila tým najhorším možným spôsobom a rodinu navždy rozbila. V detských domovoch je viac ako 4000 detí. Polovica z nich by preukázateľne mohla vyrastať vo svojich rodinách.
Ale jednoduchšie, než rodine pomôcť , je rodinu zničiť. O ohrozené rodiny sa nikto nestará, nik im nepomáha. Sanácia rodiny sa z dôvodu nedostatku pracovníkov sociálnoprávnej ochrany rieši iba v ojedinelých prípadoch a je vyslovene šťastie, ak to robí skutočný odborník a nie teta z úradu, ktorá považuje šetrenie za sanáciu.
Príkladom takejto starostlivosti úradov je aj prípad malej Ninky, ktorá bola matke odobratá expresne a bez toho, že by situáciu skúmali sociálni pracovníci. Tí urobili série nekompetentných krokov, ktoré viedli k tomu, že matka už päť mesiacov žije bez svojej dcéry a dcéra bez svojej mamy. Súd nebol doposiaľ schopný vytýčiť ani prvé pojednávanie.
Nie sme schopní postarať sa
Tento štát nie je schopný postarať sa o bezpečnosť a zdravý vývoj svojich detí.
Vo svojej správe to uviedla aj verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová. Nie sme schopní dodržiavať medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, lebo všade naokolo vládne diletantstvo, nezáujem a personálna podvýživa. No keďže sa takáto správa poslankyni Tomanovej nepáčila, Národná rada ju nevzala ani len na vedomie.
Slovensko viacnásobne kritizovala aj Európska únia, pretože napriek opakovaným úmrtiam utýraných detí, dodnes nejestvuje jediný štátom realizovaný výskum, ktorý by sa problémom zaoberal a mohol by byť podkladom pre nápravné kroky.
Prieskum, ktorý na Slovensku v roku 1999 na vzorke 5 230 detí od 15 do 16 rokov robilo združenie Slonad ukázal, že až štvrtina detí zažila od rodičov telesné týranie - ako bitie, kopanie či rezanie. Viac ako 12 percent detí hovorilo, že boli obeťami pohlavného zneužívania, a agresorom bola osoba blízka či známa. Tretina týraných povedala, že zážitok ju stále traumatizuje, tretina, že sa ešte nikomu nezdôverila.
Politici, ktorý majú v rukách rozdeľovanie financií a priorít touto témou dlhodobo opovrhujú. Prinajlepšom dopilovávajú existujúce zákony, no tie nemajú sankcie a teda sa nedodržiavajú.
Ak sa v rámci sociálnoprávnej ochrany detí prevalí pochybenie alebo zanedbanie, nastupuje falošná solidarita, kde dobré meno je viac než osud dieťaťa.
No a tí usilovní a zodpovední pracovníci sociálnoprávnej ochrany sú mangľovaní podmienkami systému, ktorý z nich robí administratívnych pracovníkov alebo bojovníkov v prvej línii, ktorí sú rýchlo zostrelení, lebo zostanú bez podpory ostatných kompetentných orgánov.
Písať o tom, že deti majú byť pre budúcnosť štátu prioritou je zbytočné. Tento štát má iné priority a tie s deťmi ani s budúcnosťou nemajú nič spoločné.
Defraudovali sme dieťa na spisovú zložku. Každé jeho trápenie, každá jeho modrina na tele aj na duši sa násobne vráti nám všetkým. A tak nám treba.
Nie sme schopní.
