Vždy ma to dojímalo.
Keď som prvýkrát odprevádzala do školy svojho staršieho syna, riaditeľ vítal špeciálne ich - prváčikov, ktorým sa ide zmeniť celý svet. Rozprával o povinnostiach a ja som pohľadom prechádzala po drobných detičkách, ktoré sa vystrašene pridŕžali mám a v rukách zvierali kytičky pre novú pani učiteľku.
Keď som si prvýkrát prišla prevziať svoju družinársku triedu, otvorila dvere a tam sedeli oni - prváci. Mali v očiach tisíc otázok a boli takí maličkí až mi ich prišlo ľúto. Už budú MUSIEŤ. Najradšej by som ich poslala späť do škôlky, aby sa mohli celý deň hrať s kamarátmi a hračkami, aby si mohli po obede pospať, aby sa nemuseli obávať ďalšieho dňa, ktorý by uplynul v pokoji, tak ako ten predošlý.
Čo ich čaká? Priala by som im, aby tieto roky boli plné napínavého poznávania, aby k nim vedosti prichádzali bezbolestne a príjemne, aby sa mohli aj na dni strávené v školských laviciach tešiť, aby bolo stresu, smútku a sklamania čo najmenej. Aby si na školu neskôr spomínali ako na obdobie krásnych zážitkov a blízkosti priateľov, ktorí im zostanú po celý život v mysliach.
Aby sa na neskorších stretávkach dobre bavili na svojich šibalstvách a s láskou spomínali na svojich učiteľov.
Želám Vám, milí školáci, študenti, učitelia a profesori úspešný školský rok 2007/2008 !
To isté želanie mám pre svojho prváčika. Nech sú písmenká a čísla Tvoji kamaráti a nech je učenie pre teba radosťou!
