Tak sa stane, že uložíme kľúče od auta do chladničky, hodiny ich hľadáme a pritom si neuvedomíte, že je to preto, že sme na tú schôdzku vôbec nechceli ísť.
Že sa so svojim dlho chorým priateľom na ulici zvítame vetou: - Ty žiješ? a potom sa za to vduchu vyfackáme.
Chybné výkony a chybné výroky sú jedným so zdrojov, ako sa potlačené veci z nás derú napovrch a chcú sa nechať riešiť.
Nevedomie je smetie. Všetko, čo sme kedy zažili, všetky tváre, čo sme kedy videli, všetky slová vypovedané nami aj inými, všetky príjemné aj nepríjemné pocity, ktoré by nám v našom súčasnom živote zavadzali, trápili by nás, alebo svojim obsahom iba zbytočne zaberali miesto. Ale sú to tie skutočnosti a zážitky, ktoré nás utvárali. Ak by sme v nich vedeli čítať, dozvedeli by sme sa, prečo sme takí, akí sme.
Nevedomie je našim ochranným mechanizmom, keď je ťažké vracať sa do minulosti. Jednou rukou nás chce ochraňovať, no druhou vyberá to, čo v sebe skrýva. Napríklad v snoch.
Sen je výtvorom nevedomia. Smetie v ňom je uzavreté pevným obalom, no keď zaspíme, kontrolór rozum si dá tiež nachvíľu pauzu. Nie celkom. Nikdy nestratí absolútnu kontrolu, len trochu povolí. Myšlienky a pocity, ktoré sú tam odložené omylom, vedia, že bez ich poznania nebudeme kompletní. Chcú nám odkázať, že sa im máme venovať, lebo nám niečo hrozí, lebo kvôli nim máme teraz problémy. Alebo nám chcú nahradiť naše nesplnené túžby a potreby.
Aby strážcu oklamali a prekĺzli, zašifrujú sa do symbolov.
A zrazu vo sne lietame a netušíme, že nám podvedomie odkazuje, že potrebujeme byť viac slobodní...
pretekáme v závodnom aute a havarujeme - nevedomie hovorí - spomaľ, nežeň sa tak, ublížiš si...
snažíme sa utekať v olovených topánkach - hlási, že začína artritída o ktorej ešte vôbec netušíme...
Centrálny sen je ten, ktorý sa opakuje niekoľko krát. A to už je naliehavá prosba z nášho vnútra. Hovorí o veľkom probléme. O probléme, na ktorý neustále narážame, ktorý nás nechce pustiť ďalej, nedovolí nám rásť a rozvíjať sa, nedovolí nám byť šťastnými. Treba ho dešifrovať.
Istý chlapec mi rozprával o svojom sne, ktorý sa mu opakovane sníval. Ten sen ho trápil a do postele ulíhal so strachom, aby ho nevidel znovu. No mnohokrát sa stalo, že sa mu nevyhol.
Opäť ležal na tráve uprostred lúky. Okolo neho kvitli kvety, všetko nádherne voňalo, štebotali vtáci a on si s rozpaženými rukami vychutnával pohodu mäkkej trávy a pozeral do čistej oblohy. Keď v tom zrazu na nej spozoroval malý čierny bod. Rýchlo sa približoval a rástol. Bola to bomba. Bomba, ktorá padala priamo naňho. On strachom paralyzovaný zostal ležať, lebo vedel, že aj tak nestihne ujsť. Tesne pred dopadom sa so strachom prebudil.
To vnímavá detská duša chcela upozorniť rozum, aby sa pripravil na to, že kľud a pohoda akú poznal prestane existovať. Jeho rodičia sa o pár mesiacov rozviedli.
Ľudia sa snažia siahať na dno svojej duše od nepamäti. Mnohé kultúry používali na tieto účely halucinogénne látky, uvádzali sa pomocou rytmu a hudby do stavu tranzu a zmeny vedomia.
Hypnóza a sugescia boli odpradávna cestou do týchto tajov. Pracovali s mocou myšlienky. Pod vedením terapeuta hypnóza pôsobí liečivo. Otvorí stavidlá zakonzervovaných nepríjemných a bolestivých zážitkov, umožní katarziu, ktorá očisťuje, uvoľní všetky emócie a oslobodí od útrap tajomstva. Keď sa potlačené dostane do vedomia, dáva nám možnosť robiť opatrenia a racionálne nad zážitkom uvažovať, aktívne sa podieľať na vyliečení svojho vnútra.
Snažíme sa odhaliť záhady dávnej minulosti a mŕtveho vesmíru, a najväčšia záhada všetkých čias - ľudská duša, je opomínaná. Iracionálne sa bojíme slov - psychológia, psychoterapia, hypnóza...Bojíme sa, aby sme sami pred sebou nestratili dôstojnosť, aby sme sa plne ovládali a vytvárali o sebe obraz dokonalosti. No ľudská duša obsahuje všetko vedenie a poznanie, všetky naše dobré i zlé skutky. Možno práve pre tie zlé sa jej poznania bojíme napriek tomu, že by nám tak veľmi pomohlo.
