Začali sme teda s masívnym klčovaním. Najprv to odniesli tridsaťročné tuje a smreky. Potom sme sa začali intenzívne venovať podrastu. Padla baza, černice, staré ríbezle a iný plevel. Zem sme hojne striekali rôznymi herbicídmi až pokiaľ sme ju neuvideli. A uvideli sme ju veľmi zreteľne, hlavne keď napršalo a záhrada sa premenila na tankodrom. V takých dňoch sa prechod z prostredia vonku do prostredia vnútra veľmi zjemnil, čo spôsobili najmä blatové lokše opadávajúce z topánok našich detí. Začali sme sa intenzívne snažiť zatrávniť odburinené. Pokusne som sa tomu začala venovať v predzáhradke veľkosti desať metrov štvorcových. V niekoľkých fázach som do nej vysypala šesť kilogramov trávového semena. Bohužiaľ som stále neprišla na to, kde je chyba. Úbohé klíčky sme sa snažili aj kosiť, no zistili sme, že kolieska od kosačky im vôbec nerobia dobre.
Keď sme takto sprzlili okrasnú záhradu, prišla na rad úžitková časť. Tam už začal náš synátor. Na jednej zo šiestich nízkokmenných jabloní si postavil bunker v štýle americkým detí. Vyzerá ako prístrešok pre bezdomovca na stračej nôžke. Pán sused cez plot namietal, že sme mu to nemali dovoliť, lebo tá bola najlepšia. Nuž, nepýtal si povolenie. Tak som si pre istotu kúpila k jabloniam manuál.
Vyškrábala som sa na veľmi vratký rebrík, lebo som sa dočítala, že ich treba na jeseň strihať. Balansovala som na vrchole, v jednej ruke príručka, v druhej nožnice a pod pazuchou pílka. Podchvíľou som si všimla, že záclony na okolitých domoch sa neustále chvejú. Bolo mi to jasnejšie až podvečer, keď som už strihala iba po hmate a susedoví začali rozsvecovať verandy. Teraz neviem, či preto aby videli oni alebo, aby som videla ja. Ráno som išla skontrolovať svoje veldielo a nevdojak som si povšimla ako majú jablone ostihané za plotom. Skonštatovala som, že som k nim bola príliš milosrdná, tak som ich migla pekne na havla.
Náhle ma premkol strach. Jednu skúsenosť s odkukávaním som už mala. Sledovala som suseda, pri práci s jeho viničom a rozhodla som sa, že zušľachtím aj ten náš. Prvý deň povypletal konáriky von z drôtov. A ja za ním. Druhý deň ostihal vinič pekne až po samý kmeň. A ja za ním. Hovorím si - super, to bude ten omladzujúci rez a v duchu sa teším na strapec sťavnatého hrozna. Tretieho dňa zobral krompáč, vinič vykopal a spopolnil.
A ja za ním.
Preto mám teraz trochu strach, či sa nechystá tie jablone zoťať.
