Deti sme nechali napospas ich biorytmu a tajne sme dúfali, že ich to o desiatej zmôže. Čerta starého! Zložila som zbrane a vytiahla maľovačky. Čierny ňufáčik a fúziky a po dome behala malá mačička. Trošku zelených tieňov a mali sme zlostného draka. Maminka si odskočila do kúpeľne načesať slušivého pankáča a hodila si na krk psiu reťaz a diskotéka začala. Hralo sa na želanie. Ale nie vždy, lebo keď už hral Kaskadér aj Hemeroidy zo desiaty raz, trochu som zasiahla. Keď nás didžina zmohla, nastala opäť hra na Fantozziho prerušovaná iba výkrikmi okoloidúceho pubescenta: Ježííš, mami, choď sa už prosím ťa, umyť a učesať! Mal totiž pozvaných dvoch kamošov tak ho asi dosť strapňovalo, že má šibnutú matku. Napriek tomu to niesol statočne. Ja v jeho rokoch, vidieť takto blbnúť rodičov...no neviem, neviem. Ale cvičila som ho na to od malička.
Kým sme sa snažili nájsť na obrazovke čosi úsmevné, deťom sme dopriali voľný program. Bylinku nás škrelo, že skáču po novej sedačke, ale nechcelo sa nám komandovať aj na Silvestra. A napokon sa zamestnali pokojne. Drak si vrndžal s novými autíčkami a mačička si vytiahla spod stromčeka keramický Betlehem. Po krátkom pozorovaní sme zistili, že sa mu nechystá ublížiť a tak sme šťukali v pokoji ďalej. O chvíľu na seba upútal pozornosť monológ z Betlehema. Malý Ježiško bol vyňatý z jasličiek a viedol družný rozhovor s troma kráľmi: - Ty co si mi pliniesol? Zlato? Doble. A ty? Nejakú zeleninu? Ale vy ste neni moji tatinkovia, vy ste Pánbohy!
Náš chichot mačičku vyrušil a dialóg pokračoval iba v jej hlave.
Pred polnocou som sa išla ozmývať, keby bolo náhodou treba utekať na pohotovosť, aby ma pri samej tragédii rovno nezatkli. Časomieru sme hľadali tak úporne, že sme Nový rok prešvihli asi o päť sekúnd. Najstarší ani poriadne nevypočul, čo hovorí apa na margo nového roku a prchal von s vysvetlením, že starosta vraj kúpil Sexigule a to teda musí bezpodmienečnč vidieť. Následovali sme ho vyzbrojení pyrotechnikou. Zámerne sa vyhýbam slovu "zábavná", pretože sme mali takmer po zábave, keď náš hormónmi ovplynvený pubiš, v návale eufórie, strčil delobuch do fľašky. Po výkriku: -Utekaj!, tri sekundy premýšľal nad povelom, a dve mal ešte na útek. Následne bol okamžite deportovaný do postele a mal po raketách. Ale trest prijal vyrovnane, pre hmlu totiž nedovidel na starostove Sexigule, takže sa vlastne nič nedialo.
Pes to nevzdal pri prvej petarde. Veľmi túžil byť s nami na dvore a striedavo sa v pauzách medzi výstrelmi pokúšal vrátiť. Na niekoľký raz pochopil, že sa mu to neoplatí a zostal radšej vnútri. Nuž, jeho prvý Silvester. Po návrate sme zistili, že sa nenudil a vybral si satisfakciu za pokazený večer. Na obloženej mise zostali iba rajčiny a tvrdý salám. Takže, ak by ste si niekedy chceli uctiť nášho psa, nenoste mu, prosím, Nitran.
Deti konečne zaspali. Bolo pol tretej. No, konečne sa ideme baviť my starí. Dopili sme šimpanské, pozreli si Krajíčka, Grúňa a strýca Marcina, popočúvali Senzi Senzus a uznali sme, že nás už dnes nič zábavné nepostretne a ľahli sme si spať.
Do kelu, ale, že v tom televízore už vážne nič nedávajú!
