Približne takto to vyzerá, ak vám z rádia hlásia jasno, bezvetrie, najvyššia denná teplota 10°C. A potom, že má u nás tá žurnalistika úroveň. Tlačový zákon na vás!
Viac zelene, myslím, nájdete v Auparku, než vo voľnej prírode, takže ak by vám išlo o to, pustite si radšej Discovery, určite tam bude niečo z Amazonského pralesa. Naše pralesy sú bez lístia a okrem šedivosti si z nich odnesiete iba blatové lokše na topánkach.
Ha! Prvý krát farba. No nejasajte predčasne. Toto je tiež mŕtve. Pôvodná farba tohoto je zelená.
Tadiaľto liezlo evidentne niečo živé, čo už odliezlo alebo je to tiež mŕtvé. Ale škoda to zrejme nie je. Mám také podozrenie, že ak by to tu aj bolo a bolo to dokonca živé, asi by sa vám to veľmi nepáčilo.
Toto tiež vyzerá ako čosi živé. Žiaľ iba vyzerá. Spievala som tomu "Slimáčku máčku", no potom som zistila, že sa to buď odsťahovalo do niečoho komfortnejšieho alebo je to tiež už dávno mŕtve.
Toto podľa mňa vyzerá oveľa mŕtvejšie, než tamto oranžové hore, ale kupodivu, toto je naozaj živé. Poznáte to podľa toho, že keď poťaháte za konár, znesie sa na vás spŕška žltého prachu, ktorý ide ťažko vyprať a môže spôsobovať vážne zdravotné komplikácie. Volá sa to peľ.
Tieto biele chuchvalce oplývajú najmenej štyrmi roztomilými menami. Nepadá z nich nič, ani vo vetre nevejú. Len tak sú. Za to sa na ne dobre vešajú veľkonočné vajíčka. To je asi jediným dôvodom toho, že sú symbolom jari. Určite to poznáte. Predávajú to pred obchoďákmi babky v kýblikoch, keď sa blížia sviatky. A aby ste ušetrili, poradím vám - ak si ich kúpite, nedávajte ich do vody, vydržia vám niekoľko rokov. Babka k babce...a máme tu geriatriu.
A na toto už čo povedať... Je to nejaká sólistka. Alebo má naštudované základy psychológie. Vedomá si zákonov kontrastu, vybrala si územie nikoho, aby ohurovala. Je to ako keď prídete do meetingroomu o päť minút neskôr, aby si vás všetci všimli.
Trochu sa ale prepočítala. Nebola s tým nápadom sama. Tvrdá konkurencia číhala o pár krokov ďalej. Aj príroda je plná ľúteho boja o miesto na piedestále. Som normálne nevedela, ktorú mám vymazať. Tak som ich tu nechala obidve. Aspoň vám dám dôležité info - volá sa snežienka a ak nechcete byť prudko pokutovaní pri archivácii danej prírodniny, ťahajte ju z podkladu veľmi light, bo v momente, kedy vytiahnete so stonkou aj blatovú hahulu v ktorej je obalená cibuľka, dopúšťate priestupku. Za tú paletu, čo schytáte by ste mohli mať v kancly živé orchidee.
Tieto fešule sú tímové hráčky. Tiež sa volajú snežienky. Ak by vám nestačila takáto trojnásobná prezentácia, snáď vám pomôže ujo google, prípadne nejaká knižka ( to sú tie hranaté predmety ) alebo cestou z práce dajte dolu tehlu z plynového pedálu a trochu pribrzdite pri nejakej materskej škole. Určite ich budú mať nalepené na oknách. Síce iba z krepového papiera, no zato v nadživotnej veľkosti. A stmieva sa už tiež o niečo neskôr, tak tam jednak aj dovidíte.
Toto by som už tímom nenazvala. Jednak preto, že sú takto nasetupované úplne zámerne a druhak preto, že sa vlastne pozeráte na niečo, čo je už de factto masový hrob. Už to nemá tie blatové hahule naspodu, takže to nemá ako piť. A ako dobre vieme podľa vlastného príkladu, kto nepije, nežije. A kto nepije s nami, pije proti nám. No a tieto už nepijú.
Na záver uvediem, že na zbere sme sa nijak neobohatili, blatové hahule sme nechali v zemi a masový hrob obdržala darom svokra u ktorej si predmetné mŕtvolky i fakty môžete skontrolovať.
( to si nevšímajte, to bolo len pre ochranárov )
Dúfam, že vás dnešná exkurzia do tajov živej i neživej prírody hlboko vnútorne obohatila a že si z nej odnášate neopakovateľné zážitky. Prezentácia je ukončená, môžete pokročiť k ďalšiemu článku.
Ďakujem za pozornosť!
