In God We Trust

Pravdou je, že hrozba konfliktu visela na vlásku. Svet pôsobil pokojne a Amerika predstavovala krajinu príležitostí. Bola to zem, kde má každý šancu uplatniť sa aj napriek nedostatku vzdelania či skúseností. Zdá sa však, že USA nie je až tak nedosiahnuteľné lákadlo, ako sa prezentuje. Aj napriek zákonom trinásťročné deti predávajú marihuanu, ani sexuálna výchova a sociálna pomoc nedokáže zabrániť v tom, že deti dávajú život deťom a aj popri svetovo uznávanej legislatíve sa ešte americkí občania nenaučili voliť. Nie je to tým, že by americká spoločnosť nemala dosť inteligencie, práve naopak, ale zdá sa, že títo za svoje práva bojujúci a sebestační ľudia poľavili zo svojej energie žiť. In God we trust ( nápis na amerických bankovkách znamenajúci Dôverujeme Bohu ) stratil svoj pôvodný význam a prísaha štátnej vlajke je pre mnohých trápnym pokusom o vlastenectvo. USA sa v mnohom ponáša na svojho bývalého najväčšieho konkurenta a to nielen posilňovaním národneho povedomia či už nepriamymi prostriedkami ako tlač a televízia, priamymi na školách ale aj radami pred cenovo dostupnými reštauráciami. Vo výchove nechýba názor, že každý dosiahne svoj sen, ak po tom naozaj túži. Niet sa preto čo čudovať, že sa americká vláda tvári, že je schopná riešiť všetky problémy sveta. Kde však bola v šestdesiatom ôsmom alebo vtedy, keď Indonézia vtrhla do Východného Timoru a jej predstavitelia porušovali ľudské práva pôvodných obyvateľov? Noam Chomsky, americký radikál a kritik vlády, tvrdí, že „západ sa nezaujíma o porušovanie ľudských práv, ak z toho nemá zisk.“ Aktuálna vojna proti terorizmu má krásnu ideu. Ide však skutočne o svetovú bezpečnosť alebo o vplyv na Blízkom Východe? Nedá sa prehliadnuť paradoxnosť dnešnej situácie. Amerika bojuje s ľuďmi z drevených chatrčí, ktorých počas studenej vojny financovala CIA na boj proti ZSSR. V skutočnosti tieto peniaze prúdili do afgánskych teroristických výcvikových táborov. Okrem mnohých ďalších ironických skutočností, sa oplatí pripomenúť, že vojenskú základňu v Saudskej Arábii, z ktorej americkí vojaci útočili na Afganistan, postavila stavebná firma dnes známa ako Saudi Binladin Group, čo je rodinná spoločnosť, ktorú založil Muhammad bin Ladín, otec dnes najhľadanejšieho muža na svete. Po útokoch na WTC 11.septembra 2001 celý svet pociťoval hlbokú sústrasť s Amerikou. Tisícky ľudí z mnohých kútov sveta zahynuli pri tomto tragickom pokuse fundamentalistov niečo zmeniť. Mhoho ľudí nebralo vážne bin Ladínove vyhlásenie vojny Amerike z roku 1996. Ani keď sa v roku 1998 spojil s islámskymi učencami a “oficiálne“ vyhlásil džihad, si málokto uvedomoval, že je skutočne schopný všetkého. Afgánsky duchovní mu dopomohli k tomu, že vyhlásením fatvy ( listina, ktorá obsahovala výzvu k svätej vojne a bola vytlačená aj v arabských novinách Al-Kuds al-Arabí v Londýne) získal Usáma bin Ládin podporu mnohých moslimov. Keď Amerikou otriasla vlna strachu a neistoty, zbytok sveta krútil hlavou nad opovážlivosťou islámskych teroristov. O mesiac neskôr, po vstupe vojsk na afgánsku pôdu sa však v ľuďoch čosi pohlo. „ Bombardovať jednu z najchudobnejších krajín sveta nie je správne,“ povedal frontman skupiny Blur na odovzdávaní hudobných cien MTV. Afgánci, ktorí skutočne každým dňom bojujú o holú existenciu, sú posilňovaní faktom, že všetko je v Božích rukách a že to, čo robia, je vôla Alaha. Novinár Rob Schultheis je jedným z odvážnych, ktorí sa opätovne vracali do Afganistanu. O jeho obyvateľoch počas vojny so Sovietskym zväzom v 80-tych rokoch napísal: „Tí zúfalo odvážni bojovníci, s ktorými som sa stretol, a ich rodiny, ktoré toľko trpeli pre vieru a slobodu a ktoré svoju slobodu nezískali, sú skutočnými Božími ľuďmi.“ Američania nemali problém vyjadriť svoj postoj k Bohu pomocou bankoviek. Islámsky spôsob je zdá sa trochu odlišný. Obe kultúry to však majú nejaké pomýlené. Spájať Boha s peniazmi sa zdá pokrytecké a ospravedlňovať zabíjanie láskou k nemu, barbarské. Konflikt nie je len stretom kultúr a náboženstiev, ale poukazuje na to, že sa treba zastaviť a rozhodnúť sa, ako ďalej.