Interview s Henrichom Krejčom

Najväčšou udalosťou mladých novinárov je istotne Štúrovo pero vo Zvolene. Toto dvojdňové podujatie je určené predovšetkým hodnoteniu celoročnej práce nás študentov v školských časopisoch, no organizátori ponúkajú aj skvelé príležitosti vyskúšať si tú pravú novinársku atmosféru. Do programu sú zahrnuté rôzne besedy s populárnymi osobnosťami, ktoré môžeme vyspovedať. Našej redakcii takéto spovedeľnice padli vhod a nedalo nám nevyspovedať ich. Ďalší článok je venovaný rozhovoru s charizmatickým redaktorom i cestovateľom TV Markíza Henrichom Krejčom. Na otázky odpovedal veľmi ochotne a šarmantne. Čo mňa prekvapilo, bolo to, že sa ku nám správal rovnako, akoby sme boli na jeho profesíjnej úrovni. Fakt zaujímavé interview, nemyslíte?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

1. Chcem sa zamerať na vaše začiatky. Mohli by ste porovnať vaše pôsobenie v nejakom školskom časopise s pôsobením v televízii? Tak to už bolo skoro pred 15 - 20 rokmi, ale mám stále pocit akoby to bolo včera, pretože to boli moje základy žurnalistiky a viem, že už na tom som si cibril nejaké to slovo a takisto aj svoj názor. Dnes som veľmi rád, že som mohol písať, pretože význam študentských časopisov je obrovský. Pretože aj taký pätnásťročný študent má taký svoj názor, ktorý síce nie je opretý o skúsenosti, ale môže dať veľa veľa toho, a potom ten svoj názor, potom, keď sa k nemu o 20 rokov vráti, tak sa možnože zasmeje ale povie si, vtedy to bolo lepšie, ako to mám teraz. To je veľmi silné. Preto je tá hodnota a význam časopisov veľmi obrovský.  2. Máte krásne povolanie, čo vás viedlo k tomu, aby ste si vybrali povolanie žurnalistu? Chcel som rozlúštiť rôzne kódy, chcel som predovšetkým ukazovať svetu, kde je pravda a riešiť problémy, ale aj utrpenie ľudí. A v tom je obrovský význam žurnalistiky, že keď sa vám to podarí, tak ste nesmierne šťastný, pretože to je tá siedma veľmoc. My môžeme zároveň kontrolovať, môžme človeka, ktorý pácha zlo odsúdiť a veľa ľuďom, ktorí nemajú inú možnosť, ako obrátiť sa na novinára, tak veľmi pomôcť vyriešiť ten jeho problém.   3. Začiatky sú rôzne. Bolo pre vás jednoduché postaviť sa po prvýkrát pred kameru? Eeej, možno že poznáte výraz standup, to je to, keď my redaktori stojíme s mikrofónom v ruke pred kamerou. Tak prvýkrát som to robil asi na šesťdesiatykrát. Tým som urobil taký svoj vstup do televízie, bolo to veľmi ťažké - samozrejme. Nevedel som rozprávať, nevedel ako mám intonovať, ale to je všetko prax. Ako vy sa učíte v študentských časopisoch písať, a povedať si svoje vnútro, svoj názor a myšlienky, tak tak isto sme aj my začínali a dnes už viem, že po tých 12. rokoch, už pred tou kamerou stojím oveľa viac a s väčšou praxou.   4. Čo predchádzalo tomu, aby ste sa dostali do televízie a ako ste sa ocitli v Markíze? Asi 27 druhov zamestnaní, ktoré som pred Markízou robil, až jedného dňa som si dal takú károvanú košeľu a ošúchané rifle. Prišiel som do televízie a povedal som: "Ja chcem u vás pracovať". Pani šéfredaktorka sa veľmi smiala, že to by chcel každý, ale ja som povedal: "Naozaj chcem, a keď mi nedáte tú šancu, tak urobíte chybu". Ona sa tak zamyslela nad tým, povedala, že tu máte svoj pracovný stôl a chcem od vás do dvoch dní reportáž. No a ja som na druhý deň urobil reportáž, bolo to v roku 1996. Pred tou televíziou som ešte pracoval chvíľku v jednom súkromnom rozhlase a potom v štátnom, takže som si trošku trénoval tú audiovizuálnu žurnalistiku.   5. Zalovte trošku v pamäti. Spomínate si ešte o čom bola vaša úplne úplne prvá reportáž, možno v časopise alebo aj v televízii? Bola o rozkopaných chodníkoch v Bratislave v televízii, o tom ako tam bol nejaký majetkový spor, myslím, že mesto verzus dodávateľ. Už si fakt nespomínam na presný obsah ale viem, že vtedy sme sa museli štylizovať svojím oblečením do témy. Ja som si obliekol montérky, rukavice, helmu na hlavu a zbíjačku a ukazoval som za sebou, ako je rozkopaný chodník a rozprával som o tom. Toto boli veľmi humorné začiatky a dnes na to spomínam veľmi rád, lebo to bolo naozaj príjemné.   6. Teraz trošku z iného súdka. Čo sú podľa vás pozitívne a negatívne stránky dnešnej mládeže? Oveľa menej sa bojíte povedať svoj názor a čo som veľmi rád, ste oveľa aktívnejší, oveľa viac ovládate cudzie jazyky. Myslím si, že ste ambícioznejší viac ako naša generácia. A to negatívum, myslím si, že sa veľmi rýchlo obklopujete plytkými vecami, zatvárate si oči pred vecami hodnotovými, ktoré nakoniec v budúcnosti môžu ukázať, že to mala byť tá správna cesta v živote. Myslím si, že mládež začína príliš skoro so sexom a oveľa väčšou chybou, ale to je chyba i celej spoločnosti nie len mládeže, sú drogy, alkohol, cigarety a užívanie si toho dospelého života príliš skoro. To vidím ako problém, ktorý sa môže v budúcnosti veľmi vypomstiť.   7. Mohli by ste nám poradiť nejakú dobrú rubriku do časopisu? Hmm, napr. : Príliš skoro sex, Sex v 14, nie je to skoro? Alebo niečo k tejto téme sex mladistvých.   8. Myslím si, že rád cestujete, pretože ste navštívili rôzne krajiny. A keď takto cestujete, máte ešte nejaký nesplnený cestovateľský sen? Rusko. Veľmi by som ho chcel precestovať a vybrať sa na tú cestu do dvoch rokov a prejsť Rusko od tej európskej časti až po Kamčatku a Čukotku.    

Natália Labudová

Natália Labudová

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jedno obyčajné 19 - ročné dievča, ktoré nedokáže žiť bez svojich kamarátov, rodiny a musím povedať, že ani bez školy (jasné, že nemyslím učenie). Milujem akciu, resp. naše akčné piatky, moje ženy, mojho ... Bez nich by bol život smutný a stereotypný. Teda aspoň pre mňa. Určite si neviem predstaviť ani jeden deň bez mojich obľúbených tvári a ich trefných poznámok na všetko živé okolo. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

276 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu