Snáď najradšej spomínam na chvíle, keď sme všetci spolu a smejeme sa z úplne blbých vecí, ktoré nám už o pol hodinu nie sú smiešne, ale v tej chvíly by sme sa válali po zemi. Myslím, že tieto posledné dva roky sú naozaj najlepšie, a to preto, lebo keď sa rehoceme, môžeme sa vyhovoriť na pudertu, alebo proste len tak, lebo sme mladí a ako odtrhnutí z reťaze. No, niekedy by sme sa mohli aj kontrolovať ale načo? Žijeme len raz a teké chvíle sa už nikdy nebudú opakovať, čiže ich musíme využiť naplno! Najlepšie sú hodiny telesnej, vtedy sparodujeme všetko a každého. Cez hodiny v škole si už asi každý zvykol, že u nás "v našich domoch" v zadu, je stéle rušno. Spolužiaci to už neregistrujú a učiteľov to prestlo baviť už dávo donekonečna nás upozorňovať.
Moja prvá láska je Tuška. Dievča, s ktorým som už 7 rokov a ešte stále máme o čom pokecať hoci aj 5 hod vkuse. Ja a ona by sme si už konečne mohli vymeniť klúče od naších domov, lebo u nás a u nich už nikoho nebaví chodiť otvárať dvere. Ak niekto zvoní 2x, naši sa ani neunúvajú rozmýšlať, kto to tak asi môže byť. Teraz sa pretekáme, ktorá z nás bude mať dlhšie vlasy, či krajšie nechty, alebo kto má viac jednotiek v škole (musím priznať, že v tomto ju snáď neprekonám, ale nevravte jej to, spyšnela by mi). Proste jasné 17 - tky. Najlepšie sú naše výlety na bikoch, aj 4 hodiny, nie je problém. Je to dosposiaľ jediný človek, ktorý ma dokáže prekecať a rozprávať dlhšie bez prestávky ako ja. Kto vie, prečo sme na ZŠ nikdy nemohli sedieť spolu? Je to moja sestra, nemenila by som ju za nič na svete, dokonale ovládame svoje pocity a vieme sa dopĺňať. Raz sa isto vezmeme :) Ľúbim Ťa Tuška.
Druhá nebiologická segra je Aďuš. Nespočítateľné množstvo presedených hodín u nich na schodoch, alebo ako sa smejeme z Agi a Hanči. Nevyčerpateľné témy, vymýšľanie prezývok každému, zlupovanie Tuške špirálu, hľadanie flekov - tipická Adikina záležitosť. Je to naša hviezda. Priznávam, že sa občas vyskytnú aj menšie nezhody ale jej povaha to všetko vyrieši. Sedíme spolu už skoro 2 roky, a bez nej by ani moje písomky neboli to čo sú, boli by to väčšie hlody. Naša lavica je po 6 hodine ako po jadrovom výbuchu, sú tam knihy asi ešte aj od včera, desiata, lístočky, ukradnuý atlas - jedným slovom bordel. Túto vlastnosť máme na 100% spoločnú. Musím sa jej však verejne ospravedlniť za jedno popoludnie. Menšia bicyklová havária - NÓ. A vtedy som vďaka môjmu 15 min záchvatu smiechu nemohla podať prvú pomoc. Chudák bicykel. Ináč je to dobré dievča (Janko má šťastie), rada pomáha, stará sa o detská v Erku, na všetko ma nervy len občas nepozná hodinky. Ľúbim Ťa Adi.
Do rodiny mi patrí aj Peťuš. Keď sme boli malé, susedia si nás mýlili. Vážne sme boli ako vajce s vajcom. Stále sme niečo vyviedli a už ako 3 - ročné sme ušli na kačičkách z domu. Za to nás asi raz naši zabudli v škôlke. To im nezabuneme! Potom neskôr mi v škole robila dobé meno, odišla na gympel, zase som sa dotrepala ku nej. A teraz mi znovu odíde. S kým budem sedieť na botníku a kecať celú nultú. Sama? No istia to naše akože prechádzky po Lomnici. Len rodičia nevedia, že po ktorej :) Keď si ešte stále myslia, že po Veľkej tak je dobre. Sem - tam ma výkyvy nálad, ale dá sa to zvládnuť. Do teraz som bola JA jej jedniná segra a vedela som všetko, lenže začínam žiarliť na jej novú segru, vyhadzuje ma z miesta aj keď má len 1,5 roka je tu silná rivalita. Ľúbim Ťa Peti.
Čo tu máme ďalej? Jasan Janka. Prvá min v škole a hneď stojíme vedľa seba, slovo dalo slovo a dnes je to parťáčka. Býva to asi 100 km odo mňa - veľká chyba. Tento človek, no vlastne človiečik má cca 40 kg aj s napchatým rubsakom, počúva hudbu zo záhrobia (ale už sa to začína páčiť aj mne), je z nej tvrdá nemčinárka a štve ma jej výstrih. S každým je za dobré, máme ju radi. Organizačné práce? Kde sa ide v piatok = Janica. Žieňa s diablom v tele, a ten plamienok vášne .... nevyhasne nikdy! Kde sa niečo deje tam nesmie chýbať, neviem odkiaľ má furt toľko energie. To sú školské výlety! Keď sa stane, že sedíme spolu, skončí to výbuchmi smiechu (taký kockatý smiech ako má ona nemá nikto) a naposledy nás skoro triedna vyrazila z triedy. Ľúbim Ťa Janica.
Dvojča, hwiezdička - to je Žena. My dve sa chápeme aj bez slov. Najlepšie sú naše spoločné hobby: chlapci, chlapci a chlapci. Ona pozná snáď každý dobrý kus. Treba s ňou byť kamoš. Nuda? S ňou? Nikdy! No aj keď občas dostanú prednosť iní ľudia ako my, no ... zvykli sme si. Keď sa na obedoch zadusím, ona je na vine! Už len čakám o čom sa budeme baviť večer, keď budeme online (veď sme in), a nikdy sa nesklamem. R., M., A., a pod. Ešte ma to neprestalo baviť. Jej najlepšia vec: keď niečo vysvetľuje, pointu nepochopí nikto, ale zato spočítam asi 300x slovo že v jednej dlhej vete. Je to super! Ľúbim Ťa Dvojča.
Palička. Prečo pán Božko udelí niekomu toľko krásy, a nie každému rovnako? Ešte šťastie, že keď hľadali dievčatá na miss nebola v škole. Fuu. Fakt spím kľudnejšie. A keď hodí úsmev č. 17, do pol minúty máme na stole 15x kofolu. Sakra. No ale ináč je fajn, viac ako fajn. Naozaj slušne vychovaná mladá dáma. Jej úsmev rozjasní každý zamračený deň. V spoločnosti je tichá, ale bacha: tichá voda brehy myje. Viem o tom svoje. Viď 2 piatky. Tiež ju bocian odniesol kto vie kam na koniec sveta. Jej rubsak má 15 kg z toho je 14 kg šminiek. Po škole, hodí omietku, a už utekááááá. Och Miňo. Ľúbim Ťa Palička.
Túto partiu uzatvára Veve, žena činu - zdravotníčka. Patrí jej vyhradené miesto a jej stála rubrika: Veve a jej vtipy. Dosmejeme sa ako kone - vždy. A musí prezradiť aj piškóty zo školy. Začne to stále tak nevinne, rozhadzuje rukami, a keď to skončí je z toho taká somarina, že náš smiech je počuť aj do USA. Sme spolu málo, ale stojí to za to. Nikto nedokáže prebrať aj mŕtvoju, jej sa to isto podarí. V nemocnici budú mať radosť :) Veve, Ľúbim Ťa.
A to najlepšie na koniec! Prečo nemôžem mať pri sebe stále tie veľké, hnedé, usmiate oči? Chcem sa ho dotýkať, hľaditeť na neho, bozkávať. Srdce mi bije ako zvon, keď sa pozerám ako prichádza ku mne. Cítim jeho vôňu - odpadávam. Spletú sa nám dlane. Vraví sa, že človek má jedno krídlo a potrebuje objať druhého človeka aby mohol lietať. Musím potvrdiť, že to platí. Prekecané noci a dní čakania to spôsobuje tú veľkú túžbu. Nenormálme mi pomáha v mojích ťažkých chvíľkach a za to mu strašne ďakujem. A rozmaznáva ma, hrozné. Toľko pozornosti mi snáď ešte nikto nevenoval. Ha ale z tvrdého punk - metalistu sa stal môj miláčik! (som šikovná, aj keď som sa nakazila jeho hudbou). Keď niečo tresne, tak srandy kopec, kým mi každý večer napíše, čo má nové je z toho esej (to som ho naučila ja), potom som si myslela, že to len ja vstávm kvôli škole o 04:00 ale nie som sama, aj on je kocka :) Obaja si najviac na svete ceníme slobodu, srandu a dobrú partiu. Potom je na svete tak krásne. Len škoda, že sme spolu tak málo. Ľúbim Ťa Zlatik.
