Mamkina priateľka s manželom sa márne roky snažili priviesť na svet vlastné dieťa. Časom sa rozhodli, že si adoptujú jedno dieťatko z detského domova a poskytnú mu všetku svoju lásku. Adaptačný proces bol komplikovaný, zapísali ich do poradovníka čakateľov na 98 miesto. Šanca dostať bábätko sa im pomaly rozplývala pomedzi prsty, pretože právne voľných detí bolo veľmi málo. Nie je nič horšie ako sklamanie túžby a nádeje. No nevzdali sa! Po ťažkých peripetiách im navrhli, aby si zobrali rómske dieťatko, pretože o ne nie je záujem. Najprv sa s touto myšlienkou pohrávali a rozhodnutie bolo jasné - rómsky chlapček získa vlastných rodičov. Keď sa s ním išli zoznámiť plní očakávaní, v detskom domove, v miestnosti v ktorej čakali , k nim prišlo malé kučeravé dievčatko s krásnou čokoládovou pleťou. Sadlo im na kolená, pritúlilo sa, nechcelo odísť. Snáď preskočila iskrička? Očarila ich natoľko, že im vyhŕkli slzy.
Ukázali im ich malé slniečko - dva a pol ročného chlapčeka, polorómske dieťa, bielej pleti s veľmi úprimnými očkami a s jamkami na líčkach. Pôvodne si chceli vziať len jedno dieťa, ale rozhodli sa, že si vezmú dve detičky, aj chlapčeka aj dievčatko.
Minulý rok na Vianoce si priniesli domov dve najkrajšie slniečka. Samozrejme som ich navštívila. Deti si okamžite získali moju priazeň. Boli všade, samá radosť a starý prázdny dom sa naplnil smiechom. V každom srdiečku by si okamžite našli miesto. Od začiatku sme ich všetci milovali, nadchýňali nás ich bezprostrednosťou, temperamentom a radosťou zo života. Veď to boli dva uzlíky, ktoré za nič nemohli.
Stretnutia s nimi boli očarujúce a veselé. Deti sa správali spontánne, bez najmenšieho ostychu. Zabávali sme sa, tancovali, spievali, detská reč bola niečim výnimočná, pretože chlapček rozprával v ženskom rode.
Slniečka sa stali súčasťou naších životov. Každý od nich dotáva strašne veľkú dávku lásky, ktorá je vzájomná.
A ich pôvod, alebo farba pleti? Neriešime to! Nie je čo riešiť! Veď každé dieťa na tomto obrovskom svete, nezávisle od toho kde je, má právo na kúsok lásky, svojho strážneho anjela a malú hviezdičku nádeje na nekonečnej hvieznej oblohe.
Nie je nič krajšie ako spletené ruky dieťaťa a svojho ochrancu. Neznie očarujúco slovo mama z nevinných detských úst a bozk z malých pier na veľké líčko? A preto si všetky deti zaslúžia mamu, ktorá ich ľúbi a obetuje za nich aj vlastný život!
Spletené ruky
Svet je nádherný! Zatiaľ som ešte ani raz nevidela miesto, ktoré by sa niekde opakovalo. Čo môže byť krajšie ako slnko zapadajúce za hory, teplý letný vzduch či polia posiate snehovou prikrývkou. Z tohto všetkého sa najviac tešíme my - ľudia. Na modrej planéte žije okolo 6 miliárd obyvateľov. Každý je iný, máme rozdielnu farbu pleti, zvyky, jazyky. Najväčším pokladom sú šťastné očká všetkých detí, nezávisle od toho kde sú, stále ich niekto miluje.