Malá Blažena si všimla, že zakaždým, keď si grgne, urobí tým svojim láskavým rodičom veľkú radosť. A keďže ich chcela tešiť čo najčastejšie, snažila sa grgať podľa možností po každom jedle.
Dni bežali a jej grgy nadobúdali na frekvencii a intenzite. Stali sa z nich ohlučujúce detonácie, pri ktorých sa neraz otriasali steny. Raz na Štedrý Večer si Blažena grgla tak mocne, až sa zrútil vianočný stromček ozdobený horiacimi sviečkami, od ktorého sa chytila háčkovaná dečka od babičky, všetky darčeky, ba aj prehadzovačka krstného otca Jonatána. Inokedy sa zas tak silno otriasal nábytok, až z vitrínky spadla na zem urna s popolom strýca Ervína. Strýc sa rozsypal po koberci a bol donútený zmeniť pole pôsobnosti- urnu vymenil za vrecko vysávača, kde mu spoločnosť robil prach, ostrihané nechty a chlpy mačky Cilky. (chudák strýko Ervín- na mačky bol alergický, a už len pri pomyslení na mačisko ho začalo zadúšať.)
Blažena už grgala nielen po jedle, ale aj na svojom 1. svätom prijímaní, na pohrebe tety Anežky, či na premiére Labutieho jazera. Grgala s vervou a elánom za domnienky, že jej láskaví rodičia sú za to na ňu hrdí. Avšak motivačné pochvaly vystriedali znechutené pohľady susedov a známych a spytovanie si svedomia, kde urobili (soudruzi z NDR) chybu. Napriek tomu ju jej láskaví rodičia nechceli raniť a tak sa rozhodli jej grgavé serenády ticho tolerovať.
Jediný člen rodiny, ktorý sa rozhodol vziať situáciu do vlastných rúk bola babička. Stalo sa to na jednej z obligátnych rodinných osláv, keď si Blažena grgla tak ručavo, až z toho deduško ohluchol, avšak poisťovňa mu odmietla uhradiť naslúchací prístroj, a tak ostal hluchý ako poleno. No a v tej chvíli babičkin pohár trpezlivosti pretiekol, nebo sa zatiahlo, zahrmelo, babičke očerveneli oči, z úst jej začali šľahať päťmetrové plamene, výstražne vztýčila ukazovák a malej Blažene pohrozila hlasom Jula Viršíka: „AK NEPRESTANEŠ GRGAŤ, NIKDY SA NEVYDÁŠ!!!"
To Blaženu tak vyviedlo z miery, až sa celá roztriasla, tvár jej zalial rumenec, do očí sa jej vtisli slzy a grgla si.
To Babičku tak vyviedlo z miery, až sa celá roztriasla, tvár jej zalial rumenec, do očí sa jej vtisli slzy a zinfarktovala.
Babička zomrela, na jej dobre mienenú výstrahu sa zabudlo, deduško sa začal učiť posunkovú reč a Blažena si naďalej veselo grgala.
Roky plynuli, a z malej ugrganej Blaženy vyrástla veĺká ugrganá Blažena. I sa jej láskaví rodičia zhodli, že by už bolo načase zbaviť sa jej. Ako najelegantnejšie a najsofistikovanejšie riešenie sa im videlo vydať ju. Avšak nebolo za koho, pretože všetci potenciálni inseminátori v okruhu 5 000 km spáchali masové harakiri po tom, čo k nim dorazila zvesť, že Blažene hľadajú ženícha.
Keď sa to Blažena dozvedela, schovala sa pod stôl, kde sa aj následne pomočila. Potom od samej hanby ušla z rodnej dediny, stala sa z nej rosnička, napísala autobiografiu, avšak keď ju zbadala v TESCU ako prílohu zdarma k hydinovej paštéte, pomiatla sa a odvtedy pobehuje po uliciach s papierovým vrecúškom na psie hovienka na hlave a kvílívo ručí až dodnes.
Nuž, a takto dopadnú všetky deti, ktoré sa neodnaučia hlučne a negustiózne grgať. Brekeke!!!
tatovi k narodeninám
(inšpirované dielom Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov)
