Jerguš a Palo
On sa volal Jerguš, on sa volal Palo. Jerguš býval na 4. poschodí čičmanskej bytovky, v diagonálne presne 40 stupňov na sever od bytovky Paľovej. Jerguš a Palo boli kamaráti. Pomáhali si. Až do jedného dňa....
Písal sa štvrtok, 27. marec, 1998. Palo sa vracal z práce a po ceste ho napadlo, že skočí do obchodu kúpiť vajcia. Boli za zvýhodnenú cenu, iba smiešnych 16,50, nuž rozhodol sa, že jedno balenie výhodne kúpi i Jergušovi. V miestnych potravinách hral Hral na trúbku od Barbary Haščákovej keď ešte nemala blond melír a čierne obočie.
Paľo nakúpil, tovar naložil do bordovej sieťky s umelohmotnými uškami, nasadol na bicykel a hor sa za Jergušom na 4. poschodie diagonálne presne 40 stupňov na sever od jeho bytovky. Zvoní na zvonček. Cŕŕŕŕńńńń. A zasa cŕŕŕŕŕŕŕŕŕn. Cŕŕŕŕŕŕŕn cŕŕŕŕŕŕn, zvoní z výhodného nákupu natešený Paľo Jergušovi na zvonček bytovky, keď v tom zrazu sa spoza dvier ozve: "IC DO PIČI S TÝMI VAJCÁMI, KUKÁM KOBRU JEDENÁST!"
Odvtedy už Palo na 4. poschodie diagonálne presne 40 stupňov na sever od jeho bytovky nezablúdil, nezazvonil a ani bicyklom nezabicykloval.
