Naše výberové gymnázium, najlepšie v Bratislave, (toť citácia našej pedagogickej obce) zvykne každoročne pred maturitami usporiadať rozlúčkovú besiedku pre odchádzajúcich štvrtákov.
Taká besiedka, to vám je fasa vec- týždeň pred ňou sa človek môže ulievať s tým, že nacvičujeme na akadémiu a týždeň po zasa vyhovárať že ja to neviem, ja som nacvičovala na akadémiu . Jediné negatívum je, že je tu dosť veľká možnosť strápnenia sa pred celou školou, vrátane učiteľského zboru- viď minuloročná sešn so samopozvaným Robom Miklom, ktorý nám znenazdajky vybehol na pódium.

Nuž ale risk je zisk, i rozhodli sme sa Lenka, Monika, Ježiš, Goldy, moja maličkosť a ešte ďalší, ktorých ale nemám kam linkovať, opäť obohatiť svojou troškou tohtoročný rozlúčkový program.
Milí priatelia, ráčte zaujať pozície na miestach vopred určených a pripraviť sa na nasledujúci kultúrno- zábavný počin z našej tvorivej dielničky, a síce harmonickú demonštráciu súzvuku lahodných melódií s krvou a potom vydretou choreografiou, inšpirovanou časmi minulými, keď ešte Petrovi Nagyovi viali vo víre socpopu na pódiu jeho kadere vášne.
Na začiatok odporúčam si aspoň zbežne prezrieť nasledujúce video, ktorým sme sa nechali voľne inšpirovať. (no dobre celé sme to skopírovali a čo no)
No a tu je výsledok našej niekoľkoprestávkovej snahy:
Pozorný divák si nemohol nevšimnúť v publiku skvejúcu sa šeď RnDr. Augustína Šuttu.