Slováci sú národom, ktorý hovorí jedným zo slovanských jazykov. To je holý fakt. Podobne ako Poliaci hovoria iným zo skupiny slovanských jazykov a Česi, Ukrajinci, Rusi atď. hovoria svojím jazykom, jedným zo skupiny slovanských jazykov. Je milé, ak s trochou nadsádzky a s jednou – dvoma výnimkami môžeme povedať, že v celom obrovskom priestore od Baltu po Jadran a dokonca aj po Čierne more si môžeš v ktorejkoľvek dedinke požiadať o chlieb alebo vodu v tvojom jazyku a miestni ti porozumejú. Ak niekto takto chápe pojem Slovania, tak áno, nech nás volajú Slovania. Treba však kvôli jazykovej príbuznosti zavádzať pojem Slovania, akosi nadradený označeniam jednotlivých národov?
Na dôvody, prečo začali hovoriť o Slovanoch, by sa bolo treba spýtať Jána Kollára, autora Slávy dcery a ďalších dejateľov, napríklad organizátorov Všeslovanského kongresu roku 1848 v Prahe alebo opäť nášho Ľudevíta Štúra, ktorý uvažoval o slovanstve a svete budúcnosti. Za vznikom umelého konštruktu Slovanov a konceptu panslavizmu boli zrejme aj politické dôvody. Inými slovami, pojem Slovania nevyjadruje len fakt, že hovoria jedným zo slovanských jazykov.
Fatálnou chybou Štúra bolo, že našu budúcnosť spojil s Ruskom bez toho, aby vedel, o čom hovorí. Nikdy v Rusku nebol, nepoznal ho a napriek tomu im vystavil bianco šek. Napriek tomu, aké Rusko bolo. Ako poznamenal profesor M. Putna, Rusi pochopili propagandistickú silu pojmov ako slovanstvo, panslavizmus a pestujú ich. Mnohí ľudia u nás dnes hovoria o tzv. slovanskej vzájomnosti. Dokonca o nej nielen hovoria, oni ju ako keby aj vyznávali.
No a potom sa začnú ku nám valiť ukrajinskí utečenci, matky s deťmi, ktoré potrebujú pomoc. Sú to naši „slovanskí“ bratia a sestry. Pomáhajú im ľudia, občania, preukazujúci ľudskú spolupatričnosť bez ohľadu na to, či ide o Slovanov. Oni sa vyznamenali. Nie je známe, že by sa nejako zvlášť vyznamenali vyznávači slovanskej vzájomnosti.
Slovania - Rusi zákerne napadli Slovanov - Ukrajincov. Pre vyznávačov slovanskej vzájomnosti je to trochu problém, ale len chvíľku. Slovanská vzájomnosť predsa znamená byť na strane Rusov, nech by robili čokoľvek. Takže pravda oslobodzuje. Len to prosím nenazývajte slovanská vzájomnosť, ale povedzme vlastizradné správanie zoči voči ruskému imperializmu.
To, že Slovania (Rusi) vyvolali najväčší vojnový konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, nie je dúfajme pre Slovanov dôvod pre hrdosť. Ešte väčšiu hanbu vyvoláva fakt, že napadli Ukrajincov, svojich slovanských bratov. Je bratovražednosť nejakou imanentnou vlastnosťou Slovanov? Z jedného prípadu ťažko generalizovať. Lenže máme tu aj vojnu v Juhoslávii.
Bohužiaľ, vojna v Juhoslávii bola tiež vojnou medzi slovanskými národmi. Bohužiaľ, priniesla obrovské množstvo ľudských obetí. My, Slovania, sme prispeli do spoločnej európskej pamäti odstrašujúcim príbehom Srebrenice. (Mimochodom tak, ako prispejeme príbehom Mariupola, Buče alebo niečoho ešte hroznejšieho.)
Jedno predbežné konštatovanie je, že mier v Európe po druhej svetovej vojne (t.j. posledných 77 rokov) bol významne narušený dvakrát a v oboch prípadoch to ide na vrub Slovanov. Je to nelichotivé konštatovanie, ale kto raz začne s uprednostňovaním etnicko-nacionálneho pohľadu, musí zniesť aj takúto nepríjemnosť. Pritom je viac než zrejmé, že napr. Poliaci, Česi atď. nemajú žiadny podiel, žiadnu účasť na súčasnom imperialistickom konaní Ruska ani na príčinách vojny v Juhoslávii. Prečo vôbec hovoriť o Slovanoch? Nemá to opodstatnenie. Na druhej strane, je to trochu škoda, že sa „podarilo“ pojem natoľko kontaminovať. Bola to naozaj len zhoda okolností, že prví traja európski premiéri, ktorí vycestovali do Kyjeva podporiť Ukrajinu, boli všetci zo „slovanských“ krajín a nebyť váhavosti toho slovenského, bolo by ich ešte o jedného viac? Iste, bol to v prvom rade politický postoj a potom geografická blízkosť, ale blízko Ukrajine sú aj iní.
Jedno definitívne poučenie by malo byť, že tzv. slovanská vzájomnosť v slovenských ústach je najčastejšie zásterkou pre ruský imperializmus a všeobecnejšie pre extrémny nacionalizmus. Ľutujem Ľudevít, z hrušky dolu. Neviem, ako ste to mysleli, ale nebolo to v záujme Slovenska.
Samozrejme, že Slováci patria medzi národy, hovoriace jedným zo skupiny slovanských jazykov. Bohužiaľ, označenie „Slovania“ nevyjadruje len tento fakt, ale nesie so sebou viaceré negatívne konotácie a najmä, stalo sa umelým konštruktom, slúžiacim politickým záujmom jedného štátu.
