Najprv niekoľko spresnení: predmetom tejto poznámky nie je tzv. prvá Slovenská republika, pôvodne nazývaná Slovenský štát, ktorá vznikla 14. marca 1939. Naopak, predmetom je Slovenská republika (SR), v ktorej dnes žijeme. A to napriek tomu, že táto republika mala – mimochodom podobne, ako tzv. prvá – najprv iný názov a síce Slovenská socialistická republika.
Vo verejnosti prevláda fakt, že Slovenská republika vznikla 1. januára 1993. 1. január máme dokonca štátny sviatok označený v zákone č. 241/1993 ako Deň vzniku Slovenskej republiky. Zákon uvádza deň a mesiac, neuvádza rok vzniku SR. Priamo zo zákona teda nevyplýva fakt, prevládajúci vo verejnosti. Bez ohľadu na to, je množstvo historických faktov, ktoré svedčia o tom, že SR vznikla 1. januára 1969 pod názvom Slovenská socialistická republika a s obmedzenou suverenitou, keď isté kompetencie odovzdala Československej socialistickej republike (ČSSR).
Snaha Slovákov, artikulovaná ich politickými predstaviteľmi v priebehu dvadsiateho storočia, zahŕňala aj požiadavku prevzatia zvýšenej miery zodpovednosti za správu svojich vecí. Prvý úspech v tomto snažení bol vznik Československej republiky roku 1918. Včerajší úspech dnes nestačí a pre zajtrajšok požadovali autonómiu. Jej dosiahnutie v roku 1938 bolo politicky kontaminované nemeckým zásahom a územne zredukované maďarským zásahom. V roku 1939 vznikol dokonca samostatný štát v značne okyptených hraniciach. Ten sa nadobro kompromitoval zradou na vlastných občanoch z rasových dôvodov. Ozbrojené povstanie proti tomuto štátu v roku 1944, dnes známe ako Slovenské národné povstanie, vyjadrilo odpor Slovákov voči fašizmu a vo svojom dôsledku znamenalo, že Slováci uprednostnili Československú republiku, stojacu na strane spojencov, bojujúcich proti fašizmu.
S týmto kreditom rokovali slovenskí predstavitelia (iní než vodcovia vtedajšej Slovenskej republiky) s českou politickou reprezentáciou o budúcom postavení Slovenska v obnovenej Československej republike po vojne. Nepožadovali doslovné obnovenie autonómie. Už vtedy sa objavili úvahy o federácii. Československí vodcovia, predstavujúci de facto českú politickú reprezentáciu, neboli na takú mieru odovzdania zodpovednosti za správu vlastných vecí Slovákom pripravení. Dohodol sa kompromis vo forme asymetrického modelu, keď len Slovensko malo svoje vlastné orgány, pochopiteľne s obmedzenou právomocou: Slovenskú národnú radu (SNR – niečo ako parlament, ale nie skutočný) a zbor povereníkov (niečo ako vládu, ale nie skutočnú). Česko také orgány nemalo. Česko ani formálne neexistovalo, existovala len Československá republika. Slovensko tiež (štátoprávne) neexistovalo, existovalo len ako územie. V roku 1960 sa prijala nová ústava. Nielen že sa zmenil názov štátu na Československú socialistickú republiku, ale okrem iného došlo aj k regresu v „slovenskej“ veci. Zrušil sa zbor povereníkov a obmedzili sa právomoci SNR.
V protipohybu k tomuto regresu Slovensko v rámci Československa dozrievalo. Bez ohľadu na to, že sme žili v totalitnom štáte pod vládou komunistickej strany. V šesťdesiatych rokoch silneli úvahy o federatívnom usporiadaní a vďaka uvoľňujúcej sa politickej atmosfére sa aj publikovali a diskutovali (napríklad článok M. Gosiorovského z roku 1963, inak člena komunistickej strany).
Úplné (v rámci možností daných tzv. vedúcou úlohou komunistickej strany v štáte) uvoľnenie v roku 1968 otvorilo priestor pre nastolenie požiadavky federalizácie. Reformná československá vláda, ktorá vtedy vznikla, si túto požiadavku osvojila. Prípravou projektu poverila komisiu, ktorú viedol podpredseda vlády G. Husák. Najmä v rámci tejto komisie sa pripravovali návrhy a prebiehali diskusie už ani nie tak o tom, či federalizovať štát, ale ako usporiadať vzťahy v budúcej federácii. Vznikla Česká národná rada (ČNR). 27. októbra 1968 prijali ústavný zákon č. 143/1968 o československej federácii, na základe ktorého vznikla s účinnosťou od 1. januára 1969 Slovenská (a tiež Česká) socialistická republika. Predstavitelia Slovákov (SNR) a Čechov (ČNR) sa podľa preambuly tohto zákona dohodli na vytvorení československej federácie. Zákon určil, ktoré pôsobnosti prináležia národným republikám a ktoré federácii.
Slovenská socialistická republika mala vlastné pôsobnosti. Vybrané pôsobnosti vykonával federálny štát (napríklad zahraničnú politiku alebo obranu). Niektoré typické inštitúty štátu sa nezriadili (napr. prezident). Bola to však republika, ktorá mala svoj parlament (SNR) aj vládu. Prvým predsedom vlády sa stal Štefan Sádovský 2. januára 1969. Bola to komunistická vláda podobne ako všetky ďalšie slovenské vlády do roku 1989.
Slovenskú socialistickú republiku premenovali 1. marca 1990 zákonom SNR č. 50/1990 na Slovenskú republiku. Ešte stále to bola súčasť československej federácie. Tzv. vznik Slovenskej republiky (alebo komplementárne rozdelenie československej federácie) bol technicky presunom všetkých tých pôsobností, ktoré sa pôvodne alebo neskoršími zmenami priradili do výlučnej alebo spoločnej kompetencie československej federácie, do kompetencie Slovenskej republiky. Inak povedané, Slovenská republika jestvovala od 1. januára 1969, mala však obmedzenú suverenitu. (Štátoprávnu) suverenitu jej obmedzovala Československá republika (ČSSR resp. ČSFR) v rozsahu, ktorý sa v roku 1968 dohodol (a prípadne neskôr upravoval). Od 1. januára 1993 má úplnú (neobmedzenú) suverenitu. (Politickú) suverenitu jej úplne obmedzoval totalitný komunistický režim, uplatňujúci v Československu centralizovanú politickú moc. Koniec vlády jednej strany v roku 1989 znamenal otvorenie priestoru pre autonómne politické postoje Slovenskej republiky v rámci federálneho štátu. Tie vyústili do toho, že sa Slovenská republika 1. januára 1993 osamostatnila. Je pravda, že až tým dňom vznikol vo svete ďalší samostatný štát.
