Prítomnosť zahraničných študentov je pre každú univerzitu prínosom. Prispieva k diverzite, ktorá obohacuje. Študent prichádza na univerzitu so svojím kontextom: prežitou skúsenosťou, rodinným zázemím, kultúrou svojej krajiny. V každodenných interakciách so svojimi kolegami študentmi a profesormi im niečo zo svojej skúsenosti prirodzene odovzdávajú a naopak od nich prijímajú. Poznamenajme, že sa to deje spravidla v rokoch intenzívneho formovania osobnosti. Zahraniční študenti sú tí, ktorí prejavili už len tým, že neváhali zbaliť svojich pár sliviek namiesto pohodlnejšieho štúdia doma a ísť do neznámeho, väčšiu snahu alebo schopnosti či nebodaj túžbu po poznaní. Stretnutie s takými kolegami je obohacujúce, tobôž ak ide o viacročné spolužitie v inšpiratívnom akademickom prostredí. Pre „domácich“, v našom prípade slovenských študentov je čistým ziskom, ak prežijú roky svojho univerzitného štúdia v prostredí, ktoré je predsa len otvorenejšie, kultúrne (prostredníctvom rôznorodosti kolegov) rozmanitejšie a skoro iste aj inšpiratívnejšie. Iste, toto je v istom zmysle ideálna predstava, ktorá sa u nás prakticky uskutočňuje možno len čiastočne.
Vyššie uvedené nie je len subjektívny názor. Prítomnosť zahraničných študentov (a profesorov) je dôležitým kritériom, ktoré sa posudzuje pri hodnotení kvality univerzít. Napríklad pri zostavovaní rebríčka univerzít podľa The Times je „medzinárodný výhľad“ jedným z piatich základných kritérií Jeho súčasťou je aj podiel zahraničných študentov. Pri zostavovaní rebríčka univerzít podľa QS je jedným z šiestich základných kritérií priamo podiel zahraničných študentov.
Vysoko bodovať v tomto kritériu v medzinárodnej konkurencii je pre ktorúkoľvek slovenskú univerzitu skoro nemožné. Žiadna slovenská univerzita nemá pre zahraničných študentov príťažlivosť, ktorá by sa čo len vzdialene blížila napríklad Oxfordu alebo Cambridgeu. Tešme sa, ak už dnes možno existujú slovenskí absolventi Oxfordu, ktorých spolužiaci raz možno budú premiérmi alebo ministrami vo svojich krajinách (a oni majú na nich telefónne číslo). Toto nemáme šancu na Slovensku dosiahnuť. Ale ak nič iné, každý zahraničný študent, ktorý u nás vyštuduje, je naším vyslancom dobrej vôle, ktorý pozná našu krajinu, jazyk a kultúru (v dobrom i zlom, ale pravda by v konečnom dôsledku nemala vadiť). A nezabúdajme, že najviac benefitujú naši študenti, ktorí prežijú niekoľko rokov v inšpiratívnom prostredí a získajú množstvo zahraničných priateľov. Alebo si len uvedomia, že ľudia môžu mať rozličnú národnosť, farbu pleti, vieru atď. a stále byť „normálni“. Cudzincov sa netreba báť.
I keď pre slovenskú univerzitu, aj tú najlepšiu, je dosiahnutie vyššie opísanej méty veľmi ťažko, ak vôbec, úplne dosiahnuteľné, aj čiastočné naplnenie by bolo nepochybným prínosom. Potenciál na to majú – iste, obmedzený a nie každá rovnako. Jeden, takpovediac geopolitický kontext sa dá vyjadriť tzv. východozápadným vektorom. Nemeckí študenti (veľmi zjednodušene) idú študovať do Ameriky, českí študenti idú študovať do Nemecka a slovenskí študenti idú do Česka. Jedným zdrojom zahraničných študentov pre nás je teda Východ. Je len na nás, či dokážeme byť dostatočne atraktívni pre Ukrajincov, Bielorusov, Srbov atď., aby uvažovali aj o našich univerzitách ako alternatíve (a nepreskakovali nás). Atraktívnosť však nutne nerovná sa peniaze. Mladí ľudia, ktorí idú do cudzieho prostredia, očakávajú ako minimum jeho tolerantnosť (lebo ju možno budú potrebovať). Povedané natvrdo, nech by ktorákoľvek slovenská univerzita dokázala vytvoriť aj extrémne žičlivé prostredie pre cudzincov, nebude to stačiť, pokiaľ sa celá krajina zmieta v kŕčoch neznášanlivosti.
Napriek všetkému východozápadný vektor čiastočne funguje. Na viacerých slovenských vysokých školách dnes študujú nezanedbateľné počty ukrajinských a iných „východných“ študentov. A nie je to len dôsledok vojny - ukrajinských študentov a diplomantov sme mali už v predchádzajúcom desaťročí.
Východozápadný vektor však nie je jediným zdrojom zahraničných študentov. V mnohých krajinách považujú ľudia za normálne, že na získanie vysokoškolského vzdelania pre seba musia finančne prispieť, v extréme si ho zaplatiť. Slovenské predpisy umožňujú, aby si vysoká škola vypýtala za vzdelávanie zahraničného študenta školné. Výnos je príjmom vysokej školy. Pokrýva z toho nutné náklady, ale celkovo je to príjem, ktorý poteší. Takýchto zmluvných zahraničných študentov mali niektoré vysoké školy v rozličných programoch, obdobiach a počtoch najmenej v posledných tridsiatich rokoch. Nie vždy to boli bezproblémoví študenti: platili za vzdelávanie, ale občas sa niektorí správali, ako keby si zaplatili za vzdelanie (titul) – nešvár, ktorý sa zvykne pripisovať aj správaniu niektorých slovenských študentov, ktorí platia na súkromných vysokých školách. Je vždy v prvom rade na príslušnej vysokej škole, aby zabezpečila kvalitu vzdelávania bez ohľadu na to, či za to študent platí. Mimochodom, nešvár sa nevyhýba ani verejným vysokým školám, kde sa školné neplatí. Plnenie nemusí byť napríklad príjmom vysokej školy, nemusí byť (len) peňažné (napríklad dovolenka pre dvoch – autora a oponenta diplomovky v Chorvátsku). O to viac sa ponúka otázka, čo vedie vysokú školu k tomu, aby také prelomenie vlastnej úrovne kvality (napr. zažmúrením očí príslušnej komisie) prehliadla.
Napriek tomu sa domnievam, že zahraniční študenti špeciálne na programoch lekárstva by nemuseli byť príkladmi kompromisov v kvalite vzdelávania z dôvodu, že platia. Opakujem, zodpovednosť za kvalitu je v prvom rade na príslušnej vysokej škole. Ak je kvalita zabezpečená, tak zahraniční študenti sú pre univerzitu jednoznačne prínosom. Čo by znamenalo ich nahradenie slovenskými študentami? Bola by to strata pre samotných slovenských študentov. Ich skúsenosť by bola chudobnejšia. Bola by to strata pre univerzitu. Zhoršil by sa (v medzinárodnom porovnaní aj tak stále zúfalo nízky) podiel zahraničných študentov. Znamenalo by to, že sa namiesto otvárania uzatvárame. Cudzích študentov nechceme a svojich iným krajinám nedáme? Nereálne a úplne zle. Vo všeobecnosti by mal opak platiť: cudzie chceme, svoje ponúkame. Chceme sa predsa obohatiť cudzími myšlienkami, poznatkami. Chceme vlastné výsledky ponúknuť (áno, aj predať) iným. Špeciálne vo vzťahu ku študentom: zahraničných vítame, svojim dáme to najlepšie. Nezodpovedné zvyšovanie počtu študentov nie je cestou k čo najlepšej kvalite.
