Parametre 1. piliera potrebujú revíziu

To čo v bežnej komunikácii poznáme ako 1. pilier dôchodkového zabezpečenia sa nazýva priebežne financovaným dôchodkovým systémom, označovaným aj ako PAYG ( pay- as- you- go). Je všeobecne známe, že financovanie dôchodkov v PAYG systéme je založené na použití odvodov pracujúcich na krytie priznaných dôchodkových dávok. Základom dlhodobej udržateľnosti 1.piliera je samozrejme ekvivalencia príjmov a výdavkov inštitúcie, ktorá je zriadená na obhospodarovanie priebežne získavaných a vyplácaných finančných prostriedkov. A je tiež známe, že 1.pilier má tri parametre, ktorým sa reguluje jeho finančná stabilita a ktorými sú sadzba odvodov, výška vyplácaných dôchodkov a doba vyplácania starobných dôchodkov ( dôchodkový vek). Ak kalibrácia týchto parametrov nie je správna, systém sa po určitej dobe dostane do finančných problémov. V tejto situácii je aj slovenský PAYG systém, ktorý , ak sa niečo neurobí, začne vykazovať príznaky nestability aj bez vplyvu nákladov, vyvolaných zavedením starobného dôchodkového sporenia. Tento môj príspevok sa zameriava na jeden z menej vnímaných problémov a tým je vzorec výpočtu starobného dôchodku, presnejšie nie celkom korektné nastavenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Možno to nie je celkom zrozumiteľná a všeobecne známa téma, ale v podstate je veľmi jednoduchá. Pokiaľ sa mi ju nepodarí vysvetliť hneď v texte, rada to doplním v diskusii. Starobný dôchodok sa určuje ako súčin troch veličín a to doby poistenia, priemerného osobného bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Trochu ma zamrazilo, keď som z úst niektorých politikov počula vyjadrenia, že ide o súčin troch bulharských konštánt, lebo teoretická báza výpočtu je podľa mojej mienky v poriadku. Aktuálna dôchodková hodnota je  hodnota, ktorou sa reguluje miera náhrady príjmu dôchodkom. Jej súčasná úroveň poistencom garantuje, že pri priznaní starobného dôchodku bude ich dôchodok tvoriť 50% predchádzajúceho priemerného zárobku. Pre rok 2004 bola vypočítaná zo vzťahu 0,5 x PM = 40 x ADH, čo znamená, že z priemernej mzdy (PM) resp. priemerného vymeriavacieho základu získa poistenec 50 %- tnú mieru náhrady   po 40-tich   rokoch poistenia.   Nebudem sa zaoberať problémom výpočtu „ priemernej mzdy, alebo priemerného vymeriavacieho základu“, obmedzím sa na konštatovanie, že nositeľom tohto údaja je priemerný osobný bod. Pre roky nasledujúce po roku 2004 sa aktuálna dôchodková hodnota (ADH) určuje ako súčin predchádzajúcej ADH a indexu rastu priemernej mzdy za tretí štvrťrok roku, ktorý predchádza roku priznania dôchodku. Pri tejto konštrukcii sa vychádzalo zo zámeru , aby s rastom priemernej mzdy   rástli rovnakým tempom novopriznávané dôchodky a z predpokladu, že príjmy Sociálnej poisťovne budú rásť rovnakým tempom ako rast priemernej mzdy, čím sa zabezpečí ekvivalencia príjmov a výdavkov fondu starobného dôchodkového poistenia. Priznám sa, že v čase schvaľovania zákona o sociálnom poistení som si ani ja neuvedomila citlivosť týchto východísk na rozdielnosť rastu miezd v jednotlivých mzdových pásmach t.j. na potenciálne nebezpečenstvo, že vyššie mzdy budú rásť rýchlejšie ako nižšie. Priamym dôsledkom takéhoto javu je, že sa   zvyšuje rozdiel medzi priemernou mzdou a priemerným vymeriavacím základom na odvod poistného. Ten je sčasti vysvetliteľný obmedzením maximálneho vymeriavacieho základu na 3- násobok priemernej mzdy   a ďalej vyčlenením zamestnancov silových rezortov do osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Znepokojujúci je však   nárast rozdielu , ktorý v roku   2008 prekročil podľa údajov z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2008 hodnotu 3000 Sk. Reakcia exekutívy nedala na seba dlho čakať, čo je chvályhodné, ale ide o pseudoriešenie, ktoré nebude mať príliš citeľný efekt – zvýšila sa hranica maximálneho vymeriavacieho základu na 4- násobok priemernej mzdy a zároveň z poistného odvedeného zo sumy prekračujúcej 3- násobok priemernej mzdy nevzniká poistné plnenie. Je to teda poistenie na neexistujúcu poistnú udalosť, alebo zvýšená úroveň vynucovanej solidarity. Tých pár stoviek zamestnancov s takouto mzdou urobí   všetko preto, aby neprekročili oficiálny príjem nad hranicu 3- násobku priemernej mzdy, ktorá sa im ešte započíta do dôchodku.Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o pomeroch medzi priemernou mzdou a priemerným vymeriavacím základom medzi rokmi 2004 až 2008.    

Zdroj: Rozpočty Sociálnej poisťovne na roky 2004 až 2008.

  Z údajov vidieť, že kým aktuálna dôchodková hodnota ( a teda aj novopriznané dôchodky) vzrástli medzi rokmi 2004 až 2008 o   35%, príjmy na ich krytie vzrástli len o 24 % a v polovičnej výške sa disproporcia medzi rastom miezd a rastom ADH premietla aj do valorizácie všetkých dôchodkov. Ak by bol počet platcov do fondu starobného dôchodkového poistenia   konštantný, chyba nastavenia ADH by   bola už   zreteľná. Tým, že v ostatných rokoch klesala nezamestnanosť, zvýšené príjmy Sociálnej poisťovne vykryli deficity vyvolané z nadhodnotenia ADH. Dlhodobo sa nedá tento stav udržovať. Miesto zvyšovania maximálneho vymeriavacieho základu je potrebné vykonať previazanie rastu ADH s rastom priemerného vymeriavacieho základu. Už počujem hlasy o tom, že to znamená pokles miery náhrady príjmu a že je to asociálne. Nie, nie je to asociálne. Na súčasnom systéme zvyšovania ADH profitujú bohatí a najviac najbohatší, pretože ak je nastavenie dôchodkov o 11% vyššie ako sú zdroje na ich vykrytie, potom je zrejmé, že vyššie dôchodky dostanú z tohto stavu vyššiu čiastku ako nízke dôchodky. Odkladanie riešenia tohto problému z nedostatku odvahy pomenovať veci pravým menom bude mať za následok, že jedného dňa sa úprava zvyšovania ADH bude musieť urobiť v drastickejšej podobe ako je to možné urobiť dnes a s adekvátnymi problémami pri jej presadení.