Dovolenka (teda bol to skôr o trochu viac predĺžený víkend) na Slovensku bola iba jednou z alternatív, ktoré sme od začiatku zvažovali. Lákalo nás i slovenské more v Chorvátsku, Slovinsko, či priľahlé pláže severného Talianska.
Trasu sme plánovali na poslednú chvíľu a hlavne dosť freestajlovo - chceli sme vidieť z každého rožku trošku. Hrad, kaštieľ, jaskyňu, mestá, architektúru i slovenskú prírodu, no vynechať sme nechceli ani návštevu kamarátov či rodiny, na ktorých počas bežného roka jednoducho nie je dostatok času.
Vyrážame z Bratislavy v utorok popoludní, hneď po práci s cieľom dostať sa východnejšie. Cestou sa zastavíme na veľmi príjemnú návštevu v Detve a následne sa večer ubytuvávame v obci Látky v lone prírody, tak trochu uprostred ničoho.
Sviatočné ráno sa po výdatných raňajkách presúvame do Rožňavy. Vstup do priľahlej Krásnohorskej jaskyne máme objednaný na 11:30. Prichádzame do obce s názvom Krásnohorská Dlhá Lúka a šípky nás navádzajú smerom k penziónu Jozefína, kde si rezervované lístky môžeme vyzdvihnúť. Každý návštevník jaskyne dostane jaskyniarsku výstroj - overal a prilbu s čelovkou. Pešo sa presúvame asi 10 minút až ku vstupu do samotnej jaskyne. O tom, že prehliadka nebude “obyčajná” svedčí okrem “vyfasovanej” výbavy aj počet ľudí v skupinke. Všetci desiati vstupujeme a po krátkej inštruktáži si užívame dobrodružstvo. Jaskyňa nie je osvetlená. Cestičky na prechod sú úzke, kľukaté a na samotný pohyb iba nohy nestačia. Po niekoľkých minútach chôdze sa dostávame pred jazero, ponad ktoré je potrebné prejsť po lane, nasledujú vysoké rebríky smerom hore i dole a na samotnom konci nás víta Kvapeľ rožňavských jaskyniarov. Unikátna jaskynná výzdoba meria 34 metrov a do nedávna bola zapísaná v Guinessovej knihe rekordov.
Po dobrodružstve máme namierené na kaštieľ Betliar, kde stíhame predposledný vstup. Kaštieľsa ako jediný na Slovensku po roku 1945 zachoval s jeho pôvodným interierovým zariadením a hodnotnými zbierkami. Prehliadka trvá presnú hodinku a sprievodkyňa nám oduševnene vysvetľuje život rodu Andrássy, nezabudne spomenúť nedávny seriál, ktorý sa na Betliari natáčal.
S prichádzajúcou večernou hodinou sa presúvame do Košíc, metropoly východného Slovenska. Ubytovanie máme na skok od hlavného námestia, čo využívame na oddych po náročnom dni s kamarátom pri dobrom pivku a ráno na prehliadku architektúry a pamiatok historického centra.
Ďalšou destináciou sa stal Bardejov. Obedujeme na námestí a kocháme sa jednoduchou a zároveň čarovne dominantnou renesančnou mestskou radnicou. Užívame si hrejúce lúče slnka a príjemný vánok. Po prechádzke námestím vchádzame do baziliky sv. Egídia. Úzkym a točitým schodiskom sme vystúpili na vežu kostola, odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto. Nasávame príjemnú atmosféru prechádzkami v priľahlých uličkách, obdivujeme sochu Kata, mestské hradby, vyrezávané drevené Modliace sa ruky, neskôr oddychujeme v parku s fontánou a čakáme na skvelú večernú grilovačku s kamarátmi (ešte raz vám za všetko ďakujeme Ondro a Katka).
Lúčime sa s UNESCO mestom a naše ďalšie kilometre vedú na severovýchod krajiny. Prechádzame v tesnej blízkosti hraníc s Poľskom. Počasie nám nie celkom praje, ale občasná prehánka nás neodrádza. Prichádzame na parkovisko pod stredovekým hradom a skanzenom v Starej Ľubovni. Prehliadka je zaujímavá a vedie po rozmanitom teréne hradu. Okrem samotných dejín má návštevník možnosť si vychutnať príjemné vystúpenie sokoliarov. Napriek zhoršujúcemu sa počasiu sme nevynechali ani skanzen pod hradom, v ktorom sme našli pekné domčeky z rôznych oblastí Slovenska, drevom obíjaný kostolík či ohrádkys hospodárskymi zvieratami.
Čas beží rýchlo. Neskorý obed si vychutnávame v Kolibe u Franka a nás čaká dôležitá zastávka a návšteva rodného mesta Spišská Nová Ves, odkiaľ sa piatok podvečer presúvame do mesta Banská Bystrica.
Po noci plnej búrok nás budí slnečné a horúce letné ráno. Ideálne na schladenie sa v lese a naplánovanú turistiku vo Veľkej Fatre. Začíname v obci Staré Hory, nad ktorou sa pýši cieľ našej cesty, Majerova skala. Cesta na hor vedie po modrej značke a nás čakajú podľa “hríbiku” dve hodiny výstupu. Pokojná cesta sa za krátko zmenila na “boj o život” kedy každá pauza na vydýchanie znamenala nálet ovadov. (De)motivovaní stúpame rezkým tempom lesnou cestičkou, neskôr bahenným chodníkom. Po hodine sa nám naskytajú krásne pohľady na okolité kopce a doliny. Nestojíme však dlho. Ovady sa neflákajú. Po hodine a 45 minútach zazeráme skalné previsy a nás víta majestátny vrchol Majerovej skaly s výškou 1283 m.n.m. Načerpáme sily klasickým turistickým menu a naša cesta pokračuje po trávnatom koberci na hrebeni Veľkej Fatry smerom na dnes posledný a najvyšší bod výletu “Pod Líškou”. Za chrbtom sa nám posledný krát objavuje dominantná Majerova skala, máme možnosť sledovať prechádzajúce búrkové mračno v pozadí a slnko nad nami nám uvoľňuje endorfíny a vôňu okolitých kvetov. Nádherný pocit.
Schádzame po žltej značke, ktorú je vidieť v pozadí na hrdzavom vleku. Strmý a nekonečný zostup cítime hlavne v kolenách a cestou nás viackrát (ne)poteší prudký dážď. Prichádzame do chatovej oblasti Salašky, kde sa koná súťaž vo varení halušiek a odmeňujeme sa čapovaným pivom a kofolou. Pred nami je ešte kus cesty, počas ktorej sa presúvame do obce Turecká. Autobus, ktorý ide asi 3x denne sme zmeškali o pár minút, preto v daždi pokračujeme niekoľko kilometrov až k autu, do obce Staré Hory.
Večeru si vychutnávame v Kolibe u sv. Krištofa, neskôr sa presúvame na bystircké námestie, kde náhodne stretávame milých známych, spoločne oddychujeme, spomíname a sumarizujeme celý výlet.
Nedeľa patrí opäť rodine, obedom v Prievidzi náš trip končíme a presúvame sa späť do pracovného kolobehu Bratislavy.
Na záver mi ostáva príjemné konštatovanie, ktoré všetci vieme, no napriek tomu často zabúdame - máme peknú krajinu, bohatú históriu, neskutočnú prírodu a stráviť pár dovolenkových dni “doma” sa určite oplatí.
