Všetky opatrenia navrhnuté inštitúciami ako INEKO, INESS či Transparency International Slovensko nájdete aj s navrhnutým krokmi nájdete na linku: http://www.spravnikandidati.sk/opatrenia. Ja sa v tomto článku budem venovať štyrom, o ktorých si myslím, že ich Senica najviac potrebuje. (Napr. lepšia kontrola mestských podnikov tu naozaj nie je treba, lebo už sa všetky predali).
1. Odpolitizovanie mestských médií: Od mojich priateľov aktivistov z iných končín Slovenska viem, že tento problém je aj v iných mestách. Mestské noviny či televízia fungujú ako hlásne trúby primátorov a starostov, pritom sú financovaní výhradne z daní všetkých občanov. Inak to nie je ani s novinami Naša Senica. Pán primátor Parízek je hviezdou titulných strán každého jedného vydania. V septembri otvára na námestí hodinu tanca, v auguste si vybavuje účty s občianskymi aktivistami ohľadom kauzy BVS, v letnom júnovo-júlovom vydaní na Kunove sobáši kunovského vodníka a čáčovskú mlynárku, v májovom hostí seniorov. A dalo by sa pokračovať... Toto všetko je neustála platená kampaň primátora z peňazí občanov. Môj známy, ktorý je Parízkov sympatizant mi namietal, že s funkciou primátora ide istý honor a tak je logické, že sa o ňom píše. Avšak ja verím, že v júni a júli sa konali v Senici zaujímavejšie udalosti ako sobášenie vodníka s mlynkou. Preto som toho názoru, že ak majú byť noviny financované z mestských peňazí, tak nech fungujú len formou informačného vestníka a nie na propagáciu banalít.
2. Zapájanie občanov do rozhodovania samosprávy: Za štyri roky mojich aktivistických skúsenosti je práve toto najžalostnejšia stránka senickej samosprávy. Podľa rokovacieho poriadku môže pred senickým zastupiteľstvom prehovoriť len primátor a poslanci (zo zákona má na to právo aj poslanec NR SR). Ak chce pred zastupiteľstvom prehovoriť bežný občan, musia mu to poslanci odsúhlasiť. Ako to v praxi dopadá? Mohli sme vidieť v minuloročnej reportáži relácie Reportéri, ktorá bola o Senici. Mestskí poslanci z Parízkovho poslaneckého klubu s radosťou zobrali slovo občianskemu aktivistovi Pavlovi Kalmanovi k veci predaja akcií BVS a Parízek ešte cynicky na margo hlasovania zahlásil, že "pán Kalman nemá morálne právo" prehovoriť. Pán primátor v rámci kúzla víťaznej chvíle asi pozabudol, že poslanci hlasovali o možnosti občana prehovoriť a nie o jeho morálnom práve. Také kompetencie našťastie zastupiteľstvo nemá. Pritom napríklad v Banskej Bystrici majú je pred každým zasadnutím vymedzená polhodinka pre návrhy občanov a poslanci si ich so záujmom vypočujú. Zaveďme to aj v Senici.
3. Informovanie o rozhodovaní samosprávy: Pri možnostiach moderných digitálnych médií je tento potenciál opäť nevyužitý. Zastupiteľstvo pri každom jednom zasadnutí odsúhlasí desiatky opatrení, ale o koľkých vie občan? Schválne, urobme si krátky súkromný prieskum, poďme do mesta a spýtajme sa občanov na aspoň päť vecí, ktoré sa schválili v tomto roku na zastupiteľstve? Koľkí by vedeli odpovedať? Jeden, dvaja? A pritom chyba nie je na strane občana. Všetko je síce dostupné na úradnej tabuli pred Mestským úradom, ale kto sa tam chodí informovať? Dnes, v 21. storočí? Mestská webová stránka a facebooková fanpage sú pritom využité opäť len na propagovanie udalostí, ktoré sú nejako späté s primátorom. Využiť tieto moderné komunikačné kanály na informovanie ľudí by sa dalo celkom jednoducho - stačil úplne jednoduchý článok napísaný pútavým jazykom, ktorý by zhŕňal všetko dôležité z každého zasadnutia zastupiteľstva.
4. Informovanie o hospodárení mesta: V tomto bode nemožno odopierať súčasnému vedeniu mesta, žeby to robilo nedostatočne. Vedenie mesta síce o hospodárení informuje, ale klamlivo. V distribuovaných predvolebných materiálov sa z úst primátora Parízka dozvedáme, že Senica je konsolidované mesto, ktorého majetok rastie a dlh klesá. Realita je však taká, že Senica je podľa výsledkov ekonomického inštitútu INEKO zo 138. slovenských miest na 127. mieste v kategórii finančné zdravie. Verejný dlh máme štvrtý najvyšší na Slovensku a pritom máme druhé najvyššie dane (po bratislavskom Starom Meste). V tejto veci by mal preto "správny kandidát" predložiť materiál o pravidlách informovania o hospodárení mesta prostredníctvom internetu. Samospráva by mala informovať aj o tzv. skrytom dlhu, a výškach miezd a odmien svojich nominantov a informovať o stave všetkých bankových účtoch, vrátane bankových účtov k účelovým fondom.
Ďalších päť opatrení "správneho kandidáta" si môžete prečítať na hore uvedenom linku. Dané opatrenia by nemali chápať ako "proti niečomu", ale "za niečo". V tomto prípade by sa mestu nielenže ušetrili peniaze, zvýšila sa informovanosť a angažovanosť občanov vo veciach verejných, ale konečne by sa samospráva posnula do moderného veku 21. storočia.
