reklama

Koalícia a Kotlebovci majú voličov za hlupákov. Moratórium je len vrchol ľadovca

V utorok koaliční a kotlebovskí poslanci prelomili prezidentkino veto a odklepli si 50 dňové moratórium na predvolebné prieskumy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Práve moratórium vyvolalo vlnu nevôle, pritom celý zákon bol od začiatku plný rôznorodých hlúpostí. Ich spoločný menovateľ bol však zrejmý – „hrádza proti liberalizmu“ považuje voliča za hlupáka a chráni ho pred sebou samých.

Obrázok blogu
(zdroj: TASR)

Moratórium bolo len tzv. prílepkom k novele volebného zákona. Pôvodný návrh zákona dostal pracovný názov Lex Hattas, ale mohli by sme ho pokojne nazvať aj Lex Vallo. Smeráckym predkladateľom vadilo, že niektorí kandidáti v komunálnych či krajských voľbách zneužili kolónku „Zamestnanie“ na to, aby sa označili neformálnym pomenovaním lokálnej skupiny aktivistov. Či už ide o Banskobystrickú alternatívu, Team Vallo v Bratislave či Tím Hattas v Nitre. V komunálnych a krajských voľbách môžu ako v jediných kandidovať aj nezávislí kandidáti bez straníckej príslušnosti, čo využívajú aj spomínané aktivistické skupiny, ktoré vo svojom meste fungujú lepšie a dôveryhodnejšie ako regionálne štruktúry politických strán.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Koniec Teamu Vallo?

Dalo by sa rozumieť námietke, že Team Vallo nie je zamestnanie. Bolo by na mieste preto vytvoriť legitímny priestor pre takýchto kandidátov. Avšak o to predkladateľom vôbec nešlo. Smerákov trápi rastúci trend úspešnosti nezávislých – o tom to celé bolo. Smerácky poslanec Kéry v rozprave povedal, že niektorí mestskí poslanci v Bratislave by nikdy neboli zvolení, keby nemali za menom Team Vallo. Áno a čo ako?

V časoch najväčšej slávy Smeru vo väčšine slovenských obcí boli volení za poslancov kandidáti, ktorí mali za menom Smer. V Bratislave vyhrávali zas kandidáti pravicovej koalície. Prihlásením sa ku straníckej príslušnosti kandidát demonštruje pred voličom svoje hodnoty – aj keď som hoc neznámy kandidát, ale volič má už aký taký obraz o mne. Prečo by nemohla Banskobystrická alternatíva kandidovať pod jednou hlavičkou trebárs aj ako nestranícki kandidáti, namiesto toho, aby sa tvárili ako zhluk nezávislých kandidátov? Takáto skupina bude spolu vystupovať v kampani, so spoločným vizuálom, financovaním – prihlásenie sa k nej je krokom k väčšej transparentnosti. To Smerákom nevonia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vôbec predkladateľom nešlo o to, aby kandidáti uvádzali reálne zamestnanie. Bodaj by aj, keďže zákon nedefinuje, čo to zamestnanie vlastne je. Namiesto toho sa nám už vo februárových parlamentných voľbách dostane do rúk v podobe kandidátok paškvil. Zo strachu pred Teamom Vallo parlament zakázal si uvádzať do zamestnania vlastné podstatné mená a ich skratky! A teda ja a moji kolegovia si nemôžeme uviesť na kandidátku „poslanec Národnej rady Slovenskej republiky“, alebo „poslanec NR SR“, ale akurát poslanec parlamentu. Juraj Droba môže zabudnúť na „predseda BSK“, namiesto toho bude zrejme „predseda kraja“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fico bez politickej príslušnosti

Ďalším geniálnym nápadom poslanca Kéryho, ktorý takisto prišiel ako pozmeňovák bola zmena definície „nezávislý kandidát“. Poslanec ho navrhol nahradiť slovným spojením „kandidát bez politickej príslušnosti“. Tento návrh ako jediný zo zákona nezavádza do volieb len netransparentnosť, ale aj lož a klamstvo. Dnes sa nezávislým kandidátom v komunálnych voľbách môže stať ktokoľvek, kto si vyzbiera napríklad 500 podpisov v okresnom meste (v Bratislave 1000). Teda aj člen strany, ktorý z nejakého dôvodu nechce vystupovať ako stranícky kandidát. To je bežná prax práve Smerákov, ktorí sa v mnohých obciach hanbia za svoje stranícke tričko a preto kandidujú radšej ako nezávislí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto opäť poslanec Kéry a jeho kolegovia zo Smeru neriešia. Nezávislého kandidáta idú iba premenovať na kandidáta bez politickej príslušnosti. Ak by sa napr. Robert Fico rozhodol kandidovať v mieste kde žije (čo je pravdepodobne bratislavské Staré Mesto) za miestneho poslanca, vyzbieral by si 500 podpisov, podľa už dnes platnej legislatívy by mohol kandidovať ako „kandidát bez politickej príslušnosti“. Hoci je predsedom najsilnejšej koaličnej strany. Bolo by to nič iné len bohapusté klamstvo.

Lex Čaputová

A napokon prišlo na scénu slávne moratórium. Opäť predkladatelia mali voličov za idiotov. Poslanec Farkašovský za SNS sa vyjadril, že volič sa nemá čo rozhodovať podľa prieskumov, ale ako uvedomelý občan by si mal najprv prečítať všetky programy a rozhodnúť sa podľa nich! Odmysliac si, že v demokracii nemá kto voličovi kázať, podľa čoho sa rozhodovať to je nezmysel. Ak by si navrátivší Vladimír Mečiar zaplatil (má z čoho) tím megaodborníkov na rôzne oblasti a tí by mu zbúchali najlepší program, tak by ho pán exnovinár volil? Po tom všetkom, čo Mečiar v tejto krajine napáchal? Ešte dôležitejší ako volebný program je pri rozhodovaní voliča práve jeho nositeľ.

No s nástupom na scénu moratória sa z pôvodného „Lex Hattas“ stal „Lex Čaputová“. Smeráci doteraz nevedia pochopiť, ako po tom, čo naliali státisíce do kampane ich eurokomisára Šefčoviča, ktorého naučili sa pekne usmievať a bubnovať plastovými fľašami, bol napokon porazený dovtedy nie veľmi známou právničkou z Pezinka. Prisudzujú to mediálnej manipulácii s prieskumami.

Opäť je pre nich volič hlupák, ktorý sa nechá ovplyvňovať. Ešte stále mi však dlžia veľkolepú „podívanú“ tí odporcovia Zuzana Čaputovej, ktorí pred prvým kolom prezidentských volieb sa zastrájali, že ak naozaj bude mať 40 percent, tak zjedia kefu. Nikoho som zatiaľ kefu jesť nevidel. Prieskumy vtedy odrážali reálne nálady v spoločnosti a rastúci trend Čaputovej popularity.

Vymyslel to kapitán

Otcom myšlienky o predĺžení moratória bol Andrej Danko. Ako všetky jeho nápady sa mu to zrodilo v hlave spontánne a preto ani nemal veľa rozumných argumentov pre samotnú dĺžku – prečo práve 50 dní? Hoci pôvodne sníval o šesťdesiatich dňoch a tak výsledné číslo prezentoval ako svoju veľkorysosť a schopnosť robiť kompromisy. Kapitán si tak po stožiari či zákaze horaliek vybudoval svoj ďalší pomník v slovenskej politike. Predsa len, moratórium sa nedá na rozdiel od stožiara hladkať.

Je to paradoxné, lebo predvolebné prieskumy v minulých voľbách vrátili SNS do parlamentu. Vďaka priaznivým výsledkom v prieskumoch a taktiež výdatnej mediálnej masáži TA3 bol Danko ako predseda mimoparlamentnej strany pozývaný do televíznych diskusií, a SNS išla hore ako raketa.

Kým prieskumy mali vtedy SNS pomôcť rásť, teraz by mohli odhaliť jej pokles. Jednak sa voľby konajú v období druhého výročia vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice a taktiež sú v hre nové subjekty na čele s Tomášom Druckerom a Štefanom Harabinom. Preto neexistuje racionálny predpoklad, žeby koaličné strany mali do volieb rásť, skôr naopak. Najmä hrozba Harabinom primäla aj Kotlebovcov, aby za zákon zahlasovali a to bez veľkého prehovárania.

V takto vytvorenom informačnom vákuu sa budú cítiť fašisti ako ryba vo vode. Veď čo môžeme očakávať, že sa počas tých osudných 50 dní udeje? Prieskumy nie je zakázané vykonávať, ale iba zverejňovať. Je preto samozrejmé, že najmä strany ale aj médiá si nejaký prieskum zadajú a on aj nejakými cestičkami (zahraničné servery) unikne. V takom prostredí prieskumy serióznych agentúr splynú s tými obskúrnymi kvázi prieskumami, ktoré Kotlebovci s obľubou zdieľajú a majú v nich 23 percent („Mainstream vám o tomto nenapíše!!!“).

Predkladatelia chceli chrániť občana pred manipuláciou, dezinformáciami a falošnými prieskumami a v skutočnosti to sa mu presne dopraje. Koaličníci, Kotlebovci ale aj rôzni alternatívci sa boja pravdy ako čert kríža, lebo pravda jednoducho nehrá v ich prospech.

Ak Ústavný súd nestihne rozhodnúť (a to v prospech námietky pani prezidentky) v rozumnom čase, máme tu zákon, ktorý vrhá našu demokraciu na úroveň Bolívie, Kamerunu či Hondurasu. Nikde inde nemajú takúto obskúrne dlhú ochranu pred pravdou a informáciami.

Voľby napriek tomu môžu znamenať politickú stopku pre tieto tri strany, ktoré sa zjavne riadia slovami klasika „Volič je hovno“.

Jakub Nedoba

Jakub Nedoba

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V júli 2019 sa mi prihodila taká vec, že som sa stal na osem mesiacov poslancom NR SR. Predtým som bol štyri roky mestským poslancom v Senici. A predtým zas aktivistom. No teraz som v 32 rokoch na politickom dôchodku.Inak ma zaujíma film, literatúra a ázijská kuchyňa. Od roku 2018 sa pokúšam hrať na súťažnej úrovni šach.Narodil som sa v Košiciach, vyrastal v Senici a momentálne žijem v bratislavskom Ružinove. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu