Základný názorový spor okolo používania zvierat v cirkuse je jasný. Na jednej strane sú fanúšikovia takejto formy predstavení, ktorí tvrdia, že do cirkusu sa chodilo odjakživa, pre deti to je prínosné - vidia zvieratá naživo a tie pri tom netrpia. Na druhej strane sú tu odporcovia cirkusu, ktorí poukazujú na zlé zaobchádzanie so zvieratami, tyraniu cvičiteľov a deformovanie pohľadu detí na prirodzené správanie zvierat (medveď jazdiaci na bicykli, tiger preskakujúci ohnivé obruče, lev jazdiaci na koni, slon chodiaci po zadných).
S takou predstavou som teda išiel na protest - my, odporcovia cirkusov so zvieratami, si povieme tichým spôsobom (transparenty) svoj názor a protistrana (prevádzkovatelia cirkusu) si ho vypočujú a my budeme môcť ísť pokojne domov. Avšak reakcia českých majiteľov cirkusu bola šokujúca - riaditeľka cirkusu (týmto titulom sa tam označovali viacerí) začala po nás ako zmyslom zbavená vrieskať, vraj tam nemáme čo robiť. Organizátorka protestu jej oznámila, že tento protest je oznámení mestskej polícii, kým ona jej kontrovala, že sa nenachádzame na mestskom pozemku a že oni majú daný "plac" na dané obdobie prenajatý.
Podotýkam, že protest prebiehal maximálne tichým a pokojným spôsobom, vôbec sme neprekročili vymedzené ohraničenie priestoru cirkusu a nikde inde nebola tabuľka, ktorá by vyznačovala súkromný pozemok. Stále sme tesne pred ohraničením cirkusu, hneď vedľa ľudí, ktorí mierili na predstavenie a stáli v rade na lístky. Dalo by sa povedať, že dovtedy si nás nikto z hostí nevšímal a tak by bolo rozumným krokom zo strany predstaviteľov cirkusu protest ignorovať. Avšak pani "riaditeľka" po nás neustále vrieskala a neváhala zavolať aj štátnu políciu. Po jej príchode dorazila takisto aj mestská polícia, avšak nikto nenašiel jediný dôvod, prečo protest zastaviť.
Vrcholom pre mňa bola reakcia ostatných zamestnancov cirkusu. Kým riaditeľka a organizátorka protestu komunikovali s príslušníkmi polície, po nás vrieskal pokladník z okienka: "Tady nemáte co dělat! Já bych je seřezal s pendreky". Svojmu vedľa sediacemu kolegovi precedil: "Sebereme hadice a rozsekáme je!". Podotýkam, že ja som bol vo svojich 26-tich rokoch asi tretí najstarší z necelej tridsiatky protestujúcich, ostatní mali okolo dvadsať rokov. Týmto mladým ľuďom patrí moje uznanie, že sa nenechali zastrašiť vyhrotenou situáciou, nepríčetnými zamestnancami cirkusu (ktorí sa správali doslova ako idioti) a že neustúpili. Po tom, ako si všetci čakajúci hostia kúpili lístok a vstúpili do šapitó sme mohli odísť aj my, protestujúci. Celé to mohlo prebehnúť pokojným spôsobom, avšak jeden z riaditeľov cirkusu sa aj počas nášho odchodu rozčuľoval, že pochodil celú Európu, ale toto ešte nezažil. Na to môžem týmto spôsobom odpovedať len jediné: ja som sa zúčastnil už mnohých protestov na rôzne témy, avšak nikdy sa nesprávala protistrana takýmto idiotským spôsobom ako vy.
P.S. Dohra protestu prišla až večer okolo ôsmej večer. V trafike v Kauflande (za ktorým protest prebiehal) som nechtiac vypočul rozhovor trafikantky s jej kamarátkou, ktoré obe pod vplyvom protestu obhajovali existenciu cirkusov: "Veď dnešné deti ani nevedia ako vyzerá kôň či krava. Tak aspoň nech idú do cirkusu". Nuž, položme si otázku či je naozaj nevyhnutné pre mestské deti, aby poznávali zvieratá mimo svojho prirodzeného prostredia. A položme si otázku, že čo naučíme deti tým, keď im predstavíme bicyklujúceho medveďa či tigra preskakujúceho ohnivé obruče. Ja svoje budúce deti určite nebudem viesť k tomu, že utrpenie zvierat má slúžiť pre naše pobavenie. Apropo, v Bratislave som sa zúčastnil odnože cirkusu bez drezúry zvierat (tzv. "Nový cirkus", alebo Cirkul'art ) a bolo to vynikajúce predstavenie.
Užitočný odkaz: http://www.slobodazvierat.sk/Cirkusy-so-zvieratami-Smiech-cez-slzy.276.0.html
