slovenský raj

Slovensky raj
Je úžasné ako dokážu niektoré miesta na človeka zapôsobiť. Možno nepotrebujeme vidieť najvyššie budovy sveta, alebo sa dotknúť pozostatkov chrámov z dávnych čias. Niekedy postačí pocit, a miesto, ktoré je pre mnohých obyčajné, sa zmení na svätyňu jedného človeka.
Len nedávno som sa vrátil z krátkej dovolenky v Slovenskom raji, a ešte aj po pár dňoch strávených doma stále myslím na to, aký pocit kľudu a vnútornej vyrovnanosti som si odtiaľ priniesol. 
Dá sa povedať, že nie som neskúseným turistom a prešiel som horami a vrchmi viacerých krajín, no v prechádzkach tých pár dní bolo niečo neobyčajné.
Príroda bola krásna a pôsobila na mňa, akoby do nej nezasiahla ruka človeka (samozrejme mimo vybudovania chodníkov a rebríkov) tráva a stromy boli zelenšie, voda priezračne čistá a smäd sa dal uhasiť z každého jazierka a potôčiku, ktorý tiekol okolo. K tomu všetkému som mal výbornú spoločnosť a niekoho, s kým som sa nebál podeliť o svoje pocity.
Tým, že sa hlavná sezóna ešte nezačala, sme na svojich túrach takmer nikoho nestretli. Hlásené búrky a prehánky sa nám ako zázrakom vyhli a pri kratších prestávkach sme sa mohli vyhrievať na slniečku.
Za dva dni strávené v Slovenskom raji sme stihli vidieť Suchú Belu, Veľký Sokol a na chvíľočku sme sa zastavili aj na Kláštorisku. Najkrajšia túra však pre mňa bola Prielom Hornádu. Príroda tu bola nádherná a rieku lemovali z oboch strán skaly a lesy. Aj napriek niekoľkým schodíkom v skalách, ktoré sú v miernej výške, môžem povedať, že prechádzka bola len mierne náročná a netreba sa preto nechať odradiť strachom z výšky. Takmer vždy sa predsa nájde niekto, kto nám rád podá pomocnú ruku, alebo strach pomôže prekonať povzbudivým slovom. 
Zatiaľ som videl len malú časť Slovenského raja, a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa určíte vrátim späť. Nájsť si ďalšie miesto, ktoré vo mne zanechá podobný zážitok. Aj keď to možno nebude v blízkej dobe, už teraz sa na tie chvíle teším.