Ja sám som absolvent Fakulty matematiky, fyzikya informatiky Univerzity Komenského, na ktorej Martin študoval. Jehospolubývajúceho, jedného z večných študentov Matfyzu poznám dokonca osobne(kto by ho nepoznal, už aj na internete sú o ňom popísané celé poviedky).
Som však jeden z tých, ktorí sú na svoju školu hrdí.Myslím si, že mám aj načo byť hrdý. Nechcem tu teraz porovnávať alebokritizovať iné vysoké školy, ale bol som aj študentom Ekonomickej Univerzitya aj Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Matfyz je všakv niečom iný, myslím, že je to jedna z najliberálnejších škôl, ktorá nikdynepodľahla kapitalizmu. Žiadne podplácanie, kupovanie známok, alebo inérodinkárčenie tam neexistuje. Vzťahy medzi študentmi a učiteľmi, poprípadeštudentmi navzájom sú neopísateľné. Aj keď som sa po nejakom tom vyhodení zoskúšky veľmi nepekne vyjadroval o skúšajúcom, dnes, s odstupom časuvidím, že to boli síce tak trošku čudáci, zahĺbení do svojho vlastného sveta,ale vždy boli spravodliví, féroví, mysleli to dobre a chceli pre mňa lento najlepšie. Rád by som vedel, na ktorej inej škole by vám na skúškuz programovania povolili priniesť si a použiť prednášky, knihy,vlastne čo len chcete. Jediné, čo bolo zakázané, bolo vzájomná komunikáciamedzi študentmi. Vždy im išlo o to, aby študenti ukázali, čo dokážu, čov nich naozaj je a nie čo sa doma naspamäť naučili. Je to tam ako jednaveľká rodina. Veľa z mojich bývalých učiteľov mohlo robiť čokoľvek inév IT branži a pri tom zarábať úplne iné peniaze, ale predsa tam prenás boli a dodnes sú, za čo im som naozaj srdečne vďačný a verím, žekaždý rok z Matfyzu odíde malá hŕstka absolventov, ktorá pomôže tomu, abytento svet bol každým dňom o kúsok lepší...
Neviem či si viete prestaviť čo sa vo mne dialo po tom, čosom prvýkrát videl tento krátky dokumentárny film. Bol som z toho veľmirozčarovaný, rozčúlený a ponížený, ak by som v tej chvíli napísaltento článok, bola by to asi len jedna veľká spleť vulgárnych výrazovadresovaných hlavnému aktérovi daného dokumentu.
Dnes sa to snažím skôr pochopiť. Každý z nás, prisvojich skutkoch a rozhodnutiach koná z nejakej príčiny. Takže keďurážame, klameme a podvádzame, vždy na to máme nejaký dôvod a bolo byurčite chybou, keby sme nejakého človeka za niečo také hneď zavrhlia odsúdili, veď jeho k tomu nakoniec určite niečo viedlo, to celémusí mať nejakú logickú príčinu a keď sa cítime takí inteligentní akoo sebe strašne často a radi hovoríme, tak to predsa musíme vedieť ajpochopiť.
Ak by som mal stručne zhrnúť Martinov sen, tak asi nešloo nejakú formu exhibicionizmu, ale skôr o dostupnosť sexuálneho aktus mladou príťažlivou ženou. Od puberty sníva o tom, mať sex, veľasexu so ženami, aké môže vidieť (len) v pornofilmoch. Sexuálny pud je veľmisilný a keďže sa to nedarilo inak, pristúpil by aj na to nutné zloprítomnosti kamier a vlastne celého toho štábu realizujúceho natáčaniepornofilmov.
Toto je všetko logické a ľahko pochopiteľné. Ale, veľkéALE. Martin, snaha vymeniť svoje blízke okolie, na ktoré by si mal byť skôrhrdý za... Poviem to sprosto, aby si sa mohol pravidelne „vyprázdňovať“ donejakej pííííp (herečky), tak to už je dosť ťažko pochopiteľné, resp. totopochopiť, to už fakt naráža aj na hranice mojej inteligencie. Nehovoriaco tom, že si nechal dokonca zverejniť a teda podpísal si sa pod vetyako, citujem: „...čím by som sa mal zaoberať, niečím, na čo by som mohol byťhrdý, byť nejakým špinavým informatikom, smradľavým hnusným programátorom...“
Tak toto je teda urážka po plnej čiare. A to určitenehovorím len za seba, škatuľkuješ nás a robíš z nás niečo, čo naozaj niesme. Ak sa cítiš špinavý, tak sa stačí pravidelne (denne) dôkladne umývať, aksa cítiš smradľavý, v drogérii nájdeš veľa produktov, ktoré tento problémvyriešia. Neviem ako definuješ pojem „hnusný“, ale určite veľmi dobre vieš akovyzerá niekto, kto nie je hnusný. Je to problém vyzerať podobne??? Obliecť siniečo normálne, byť normálne ostrihaný, vyhýbať sa žltým tričkám a bielymponožkám (iba že by zase prišli do módy :-)
Koreňom tvojho problému môže byť narušené sebavedomie, stávasa, že náročné štúdium na Matfyze v človeku niečo zanechá. Pamätám si, akoraz jeden vyučujúci kritizoval ten negativistický prístup k poznaniu,ktorý sa tam často uplatňuje. Študentovi sa dáva viac najavo koľko toho eštenevie, než aby sa sústredil nato, čo už vie. Vychádzajúc zo slávnej vety:„Viem, že nič neviem!“, je jasné, že vždy viac nevieme ako vieme... Riešenietohto problému, je dosť triviálne, poznali ho už starovekí Gréci, hovorili mukalokagatia, ide o rovnováhu fyzickej a duševnej sily. Matfyzácidisponujú s IQ vyšším ako 130, takže duševnej sily je dosť, už len táfyzická. Nato treba aspoň trikrát do týždňa po hodine tvrdo cvičiť, keď súsvaly dobre prekrvené, tak si človek cíti celé telo, na základe toho cíti svojusilu. Ak sa začne cítiť fyzicky silný, bude sa cítiť aj duševne silný asebavedomý. Ako vedľajší efekt to snáď aj trochu pridá na atraktívnostia potlačí to to tvoje „hnusný“, jednoducho dve muchy jednou ranou.
Autor epilógu v danom filme želá Martinovi, aby sa jehosen stal skutočnosťou. Sen stať sa pornohercom? Neviem, kto ten epilóg písal,ale mal by sa nad sebou vážne zamyslieť... Martin, ty sám vieš kam patríš, kdeťa akceptujú takého, aký si. Uvidíš ako si ťa s diplomom z Matfyzuzrazu budú všetci vážiť a ako ženám imponuje úspech... Budúcnosť nie jenapísaná, píšeme ju my všetci každý deň, tak si dobre rozmysli ako napíšeš tenzajtrajší...
Tento článok som začal myšlienkou o našich snocha tou ho aj skončím. Sú to emócie a city, ktoré nás vedú k tomu,aby sme nasledovali naše sny cestou necestou. Na tejto ceste nás vedie našesrdce (poprípade iný orgán, uložený trošku nižšie), núti nás robiť absurdnénelogické závery. Veľakrát sa nám na tejto ceste podarí otvoriť očia zbadať, že sme sa ocitli v slepej uličke, potom treba zaradiťspiatočku, vrátiť sa na poslednú križovatku a pokračovať tým správnymsmerom ďalej. Niekedy to znamená ísť rozumom proti svojmu srdcu, pretože niekaždý splnený sen nás urobí šťastnými...
