Pôrod, aj keď je to udalosťbolestivá je to naozaj krásna – to som tvrdila až dva mesiace po pôrode.
Môj drobček je anjelik veta,ktorú som si myslela, keď krásne spal (náš drobec, sa chránil spánku ako lenmohol).
Predstava o tom, ako tobude, keď sa nám to narodí bola veľmi podobná tej v rôznych filmoch – ženaporodí – normálnym pôrodom, o dva dni ide domov, samozrejme je už štíhla,upravená, nalíčená, dokonca v aute normálne sedí a celá žiarišťastím.
Po príchode domov dieťatkospí a ona si navarí, uprace, vyzerá krásne upravená, ako z módnehočasopisu, domácnosť tip top, dieťatko občas zaplače, ale ona ho vie okamžiteutíšiť.
Po príchode manžela jehotová večera, a to hneď niekoľko chodov, slávnostné prestieranie jesamozrejmosťou.
Áno tak nejako som si aj japredstavovala svoju materskú dovolenku, dokonca moja naivita siahala až takďaleko, že som si kládla otázku: “Nebudem sa doma pri jednom dieťati nudiť???“Bola som fakt naivná, a občas som dúfala v dvojičky nech máme viacdetí jedným šupom(teraz som Bohu vďačná, že ako štart som dostala len jedno).
Ale pravda je iná – popríchode z pôrodnice domov som si s mojím drobcom nevedela rady ažtak, že musel príjsť manžel z práce, bola som v koncoch, samozrejmemore sĺz a pocit bezradnosti boli prvý týždeň na dennom poriadku, trvaloasi mesiac kým sme si na seba zvykli a ďalší mesiac, aby som môjhodrobčeka vedela ako tak pochopiť. Môj celý deň bol jedno veľké kojenie, rýchlapríprava obeda to bolo všetko čo som stíhala a o domácnosť sa mipomohol postarať manžel, za čo mu patrí moja veľká vďaka.
Začiatky sú naozajvšelijaké, ale dá sa to zvládnuť.
Asi tak po tretom mesiacisom sa cítila dobre, všetko som pomaly začala zvládať, samozrejme môj manžel mipomáha pri starostlivosti o domácnosť aj naďalej a som mu za tovďačná.
Asi na začiatku siedmehomesiaca sa náš drobec rozhodol pre nočný život – vstávanie takmer každú hodinuod 23 do 4.00 trvalo to takmer tri týždne, no priznám sa snívala somo tom, ako by sa spalo v ďateline a všade kde som sa pozrela somhľadala miesto na oddych.
Nechcem, aby tento článokvyznel negatívne, ale všetka tá námaha stojí za to, keď sa Vaše dieťatkona Vás prvýkrát usmeje a to nie lentak, ale naozaj úprimne a keď uvidíte ako sa začína zlostiť, že niečo samu nepáči, alebo že siaha po inej hračke ako mu podávate – ovládač a mobila kalkulačka sú snáď v top 10. Uvidíte, že všetko to stálo za to, len..... netreba sa vzdať.
P.S. aj tento článok som tvorila niekoľko dní, teraz môj anjelik spí a mne sa ho podarilo dokončiť.
