Potrebujem aj upratať a to nielen v byte, ale aj v sebe, nebude to žiadne veľké megaupratovanie, len skúsim trocha prehodnotiť priority. Rodina, škola, moje koníčky, týždeň ma naozaj len sedem dní a šťastie, že mám nablízku mamu (svokru), tá mi občas dohliadne na drobca.
Škola mi zaberie nejaký ten čas, ale dá sa stíhať aj kadečo iné (s podporou manžela), a hlavne je potrebné sa venovať nejakej duchovnej činnosti, hlavne teraz, keď máme dostatok všetkého - tetoreticky, už len málo z nás nemá kde bývať, alebo trpí neustálym hladom (stále tu existuje pomoc - je potrebné vyhľadať sociálneho pracovníka, ktorý aj takému človeku môže pomôcť, ak si samozrejme bude chcieť pomôcť sám).
Takže teoreticky sa môžem považovať za šťastného človeka a čím vlastne aj som, myslím si o sebe, že som sangvinik - samozrejme, že nie na 100%, ale som optimista (aj keď na materskej niekedy ani to nepomôže) a pozeram sa na svet z toho krajšieho uhla, veď mnoho ľudí je na tom oveľa horšie a to nie žeby som chcela porovnavať cudzie nešťastie s vlastnou spokojnosťou ale celkovo máme byť spokojní s tým čo máme a ak si myslíme, že si zaslúžime viac, je potrebné o to bojovať. Pri tom boji pozor, nájdu sa okolo nás takí, ktorí nám neraz hádžu polená pod kolená alebo aj polená do chrbta, aby sme ich nevideli :o).
Už je cítiť predvianočnú atmosféru a ja sa trocha desím návštev predajní, bude všade plno, všetci unavení z nákupov a množstva zákazníkov a tak to asi nebude tá pravá vianočná atmosféra, a preto skúsme byť mylší jeden k druhému aspoň počas nasledujúcich týždňov, nech to nejako prežijeme.
Hľadajme to dobré hlboko v nás nech sme na príchod pripravení čo najlepšie.
