Hneď na začiatku chcem povedať, že šoférovanie patrí medzi moje koníčky nie povinnosti a šoférujem rada i keď niekedy je to viac stresu ako osohu (ranné šoférovanie v bratislavskej zápche).
O šoférovaní napíšem ešte dúfam niekoľko článkov, ale tento musí byť pred všetkými - stal sa dnes.Čerstvé myšlienky - šup s nimi do Blogu.
Deň podobný ako ostatné, normálny začiatok práce, nejaké povinnosti a k tomu niekedy patrí aj šoférovanie, pokiaľ je človek v peknom aute s dobrým rádiom tak všetko je hneď krajšie a už nehovorím o tom keď ešte vonku svieti slniečko a svet sa usmieva. Hudba v rádiu je prerušená dopravnými správami a počujete, nehoda tam a tam, radar jazdí tam a tam, kontroly stoja atď.. Nevadia mi takéto správy, pretože rýchlosť dodržiavam (aj keď mám pocit, že práve ja brzdím premávku - svedčí o tom kolóna za mnou) a ostatné technické veci sú tiež v poriadku. Vlastné auto zatiaľ nevlastním a jazdím len na firemných a občas mi priateľ požičia favorit. Tvrdí o mne, že jazdím dobre. Priznám sa, že i mne občas padne noha na plyn viac ako by mala, ale to len v prípade, že nikoho neohrozujem a cesty sú prázdne - napr. nedeľa ráno, neskoro v noci. Veľakrát si myslím kam sa všetci tak ponáhľajú? A aj dnes som mala ten pocit, že po Novom moste šli všetci akosi rýchlejšie a tak som šla asi 60-65km/hod, no hneď ako som bola na kopci Nového mosta všimla som si kolónu aút, po preradení sa do ľavého pruhu (pre tých čo túto časť nepoznajú - pravý-pomalší pruh je na konci mosta určený len pre MHD) a začala som brzdiť, všimla som si, že ešte dosť´ďaleko za mnou sa doslova rúti auto, len som si pomyslela:"snáď to ubrzdí" pohľad predo mňa, zatiahnutie ručnej brzdy - (je tam mierny dole kopec) no neubrzdil, posledný pohľad do spätného zrkadla a šup, nabúral práve do mňa :o(. Prvá sekunda bola asi veľmi dlhá, zapla som výstražné svetlá, vyšla som von z auta (presnejšie vyrútila som sa) a začala kričať na toho pána, ktorého auto - on spôsobili ten mierny otras v aute, ktoré som šoférovala, ten pán sa len zmohol na: "nejako mi to nebrzdi", asi bol tiež v šoku, lebo si ani nezapol výstražné svetlá. Vymenili sme si údaje pre prípad, že by to bolo potrebné pre poisťovňu, ale to oškretie nestálo za to, aby sme volali policajtov.
Našťastie sa nikomu nič nestalo, no bolo mi divné prečo počas obeda je na Novom moste je zápcha, bolo to kvôli takej istej nehode aká sa stala mne, len v pravom jazdnom pruhu a s oveľa horšími následkami. Škoda octavia si to napálila do nejakej dodávky. Musím povedať, že som bola môjmu anjelovi strážnemu vďačná za to, že ma takto strážil (zas sa musel zapotiť).
Viem, že nie je v mojich silách naučiť (keď to ani policajti nevedia naučiť) vodičov jazdiť podľa predpisov a občas skontrolovať aj ručičku na tachometri. Nikdy neviete či v tom aute, ktoré sa pre Vami "vlečie" nie je dieťa alebo niekto, kto sa učí šoférovať.
Naučme sa byť trpezliví za volantom a spievajme si nahlas (aj tak nás nikto nepočuje).
Myslime na naše rodiny a na ľudí, ktorí nás majú radi, aj kvôli nim jazdime opatrnejšie.
Dajme občas prednosť tomu, kto sa už chvíľu pokúša odbočiť a nemôže, pretože kolóna aút je nekonečná a pre tom brzdí všetkých za sebou (v Anglicku je to skoro samozrejmé).
Nesnažme sa všetkým ukázať, že "ja som rýchlejší".
Obiehajme, len keď sme si úplne istí, že cesta je voľná.
Prajem všetkým, pre ktorých je šoférovanie denným chlebíčkom, nevyhnutnosťou alebo koníčkom, aby táto činnosť bola bezstresová a ešte - žiadne nehody, žiadne oškrenia a "ťukesy".
VŠETKÝM VODIČOM AJ NEVODIČOM PEKNÝ DEŇ. :o)
