Niektorí si povedia, že zasa prázdne slová do vzduchu, ale nemyslím si, že je na škodu pripomenúť, že takto (z nedbanlivosti) už zomel nejeden človek a nehovoriac o nevinných.
Čas "dušičiek" plné cesty, zápchy, nervozita. krátky opis situácie. našťastie tento rok som nemusela absolvovať úsek BA - východ, ale len krátko východ - východ asi 160 km. Musím kometovať, že je tu celkom dosť vodičov, ktorí sa zrejme nemajú kde vyblázniť (poblízku žiadna diaľnica) a tak skúšajú kľukaté, úzke cesty kde je samozrejmosťou vidieť auto, ktoré sa ženie rýchlosťou vhodnou tak akurát na diaľnicu v Nemecku.
Mám strach z obiehania a hlavne vtedy, ak obiehajú oproti a myslia si, že to "stihnú". Čo ak ten vodič oproti sa celkom nesústredí a nepribrzdí - SMOLA.
Tiež obdivujem odvážlivcov, ktorí favoritom obiehajú do kopca do pravotočivej zákruty - volám ich somovrahovia. Zrejme si nie každý uvedomuje, že môže spôsobiť stres aj tomu, kto ide oproti.
Viem, že nie každý má čas sa "vliecť", ale buďme viac ohľaduplní. (ak sa rozhodnete riskovať a náhodou sa niečo stane, aspoň si Vaši blízki na Vás spomenú v období na spomienky stvorenom - na dušičky).
Upozorňujem, že tento článok nie je o obiehaní sa po rovnej ceste s perfektnou viditeľnosťou resp. širšími jazdými pruhmi.
P.S. Stále rozmýšľam či obiehanie je novým adrenalínovým športom, hazardom alebo len jednoducho nezodpovednosťou vodičov, ktorí nevedia odhadnúť svoje schopnosti či možnosti svojho "obiehadla".
