Patrím k občanom, ktorí si značne všímajú svoje okolie a hlavne v zime si vychutnávam prechádzky, keď je teraz všetko tak krásne biele, zapadané snehom a nikde nevidno špinu. Áno tak nejako by to malo vyzerať keby nebolo na svete psov. Upozorňujem vopred, že patrím k milovníkom týchto zvierat, dokonca som mala jedného doma.
Takže teraz spať k téme - predstavte si rannú cestu na zastávku, idete včas nepotrebujete sa ponáhľať, nie je veľká zima a tu zrazu na chodníku psie h... a o pár metrov ďalšie a ďalšie a nebudem pokračovať, pretože by som sa musela opakovať aspoň pol strany. Bývam v časti, kde je to zvieratko asi veľmi obľúbené, ale prečo nemôžu majitelia vziať týchto psov na mieto označené ako "psí výbeh", ktorý je hneď na druhej strane cesty. Nechajú ich vykonať potrebu rovno na chodníku. Nemám na mysli normálny chodník, je to chodník pri plote jednej základnej školy, no je vydlaždený a tak predpokladám, že je pre chodcov a nie na to, aby na ňom vykonávali svoje potreby psy.
Aká zodpovednosť je zo strany majiteľa, keď to tam, len tak nechá. Už sa mi raz stalo, že sa mi ráno podarilo do takéhoto prekvapenia stúpiť, bola ešte tma a ja som sa ponáhľaľa a aby som bola na zástavke rýchlejšie namiesto topánok na opätku som si obula vibramy, tak si to asi viete predstaviť. V autobuse som sa tvrárila, že k tým topánkam nepatrím.
Nie som znalec zákona, ale nie je za takýto čin nejký postih? Prečo niektorí psíčkari vedia vziať svojich psov k lesu, k vode, na výbeh a iní si tú námahu nedajú, veď už len tým, že si takého miláčika zadovážili bolo potrebné rátať aj s "časovými nákladmi".
Ospravedlňujem sa všetkým "poctivým" psíčkarom, ale tento článok nie je o nich, ale o tých, ktorím je jedno, kde h... svojich psíkov ponechajú.
Áno som mierne nazlostená a len pre prípad, že niektorí blogeri pri čítaní článkov môžu jesť som tu foto neuverejnila.
Prajem všetkým mamičkám, ktorých ratolesti chodia domov s "voňavými" topánkami silné nervy a ešte silnejší žalúdok.
