Nepochybne leto je tu už dávno a ja sa akosi neviem dostať k napísaniu článku, na ktorý myslím pri každom výjazde na mojom bicykli.
Patrím do skupín – chodcov, vodičov a cyklistov a pokúsim sa objektívne (možno viac kriticky) opísať cestu na cestách pohľad aj cyklistu aj vodiča.
Zrejme sme si viacerí všimli, že cyklistika zažíva rozmach. Pri cestách, lesných chodníkoch vidíme oveľa viac cyklistov ako po minulé roky. Tento šport svojou jednoduchosťou „uchopil do svojich pút“ veľa nováčikov. Skôr ako sa rozhodneme sadnúť na bicykel a vyraziť na cestu by sme si mali skontrolovať niekoľko faktorov, ktoré môžu spríjemniť alebo znepríjemniť našu cestu.
Prilba na hlavu, nasadím rukavice a idem odrazu počujem tut tut. Idem po kraji cesty no kamión za mnou chce zrejme, aby som vošla do priekopy. Cyklista je taktiež účastník cestnej premávky a mal by byť rešpektovaný. Namiesto trúbenia (čo človeka občas vyľaká - taký klaksón kamióna zježí trocha vlasov).
Vodiči, ak vidíte na ceste cyklistu skúste mierne pribrzdiť. Nemám na mysli prudké šlapnutie na brzdu, pretože je mi jasné, že takto by ste mohli zapríčiniť nehodu (auto za Vami toho cyklistu čo ste videli vy – vidieť nemusí). Myslím, len mierne pribrzdiť.
Ďalšou nepochopiteľnou vecou pre vodičov – necyklistov je to, že ak okolo cyklistu prejdú-prefičia vysokou rýchlosťou (auto nad 110 a kamión tak 90) vytvorí sa za automobilom výr, ktorý akoby sal cyklistu dopredu, nie je to nič príjemné, môže to skončiť pádom na cestu.
Obiehanie – ak cyklistu obiehate s prejazdom do vedľajšieho pruhu alebo protismeru (ak nejde oproti žiadne auto) klobúk dole, to sa ráta, ak len prejdete s tým, že ste od neho ešte pol metra, neviete si predstaviť neistotu, ktorú cyklista vtedy prežíva.
Obiehanie v prípade, že je cyklista v protismere a vy si myslíte, že to nevadí – platí to isté ako pri blízkom obiehaní, hlavne v zákrutách. Osobne som zažila dvakrát situáciu, keď som si myslela, že som neviditeľná a auto ma len tak minulo. Vodičom to nevadilo, no moje zhlboka dýchanie do kopca sprevádzalo aj rodzdýchavanie z mierneho „infarktového stavu“.
Viem, že sa všetci niekam ponáhľame, chceme viac stihnúť, viac zarobiť, viac minúť a musím sa priznať, že ani ja nie som žiadna „biela ovečka“, ktorá jazdí mimo mesta 90km/h a dosť, ale pokiaľ mám len štipku pochybnosti a nevidím za roh spomalím. Nemusí to byť cyklista, ale niekto iný, kto sa rozhodol sa len tak prejsť.
Písala som hlavne o cestách prvej a druhej triedy.
Sú letné prázdniny a tak viac ako inokedy by sme mali myslieť na ručičku tachometra, pretože šantivé deti na to nemyslia a tak buďme opatrní aspoň my dospelí.
A na záver zopár rád pre cyklistov (hlavne tých, ktorých vídam bez prilby).
Stav bicykla – gumy by mali byť dostatočne tvrdé vtedy sa po hladkom povrchu – cesta pre motorové vozidlá, ide najlepšie. Mäkšie gumy zvolíme do terénu ako je horský chodník.
Vhodné oblečenie - nemusí byť samozrejme najdrahšie, ale mali by sme mať cyklistické nohavice, pohodlné topánky.
Viditeľnosť – mali by sme myslieť na to, aby sme nejako zvlášť nesplývali s okolím, voľme radšej výrazné farby z dôvodu viditeľnosti pre prichádzajúcich vodičov (ktorí si občas počas šoférovania ladia rádio – vtedy je aj krikľavá oranžová zbytočná).
Osvetlenie – nemusí byť priamo počas slnečného dňa, ale podvečer je na nezaplatenie a samozrejme blikajúce svetlo na zadnej časti bicykla je samozrejmosťou. Taktiež nezabudnime na odrážky na pedáloch a na kolesách – tie patria k povinnej výbave každého bicykla.
Bezpečnosť – PRILBA by mala patriť už do základnej výbavy každého cyklistu. Táto bezpochyby jedna z najdôležitejších častí našej výbavy nám môže zachrániť život. Aj keď na Slovensku ešte nie je veľmi zaužívaná – najmä na východe Slovenska ju má každý desiaty cyklista (aspoň čo si ja všímam). Počúvam vysvetlenia typu „veď jazdím len málo“ alebo „idem len do vedľajšej dediny“ – prilba je ochrana hlavy a tam máme všetky dôležité informácie.
Drobnosti pre pohodlie a radosť z jazdy – dá sa samozrejme bicyklovať aj bez nich, ale každopádne spríjemnia zážitok z jazdy.
-cyklistické rukavice – za pár sto korún (kvalitnejšie od 200,- a viac) nebudete mať žiadne mozole po 30km.
-funkčné spodné prádlo – nie je síce lacné, ale budete vďační po celom dni na bicykli.
-fľaša s vodou – nikdy nezabudnúť naplniť pred jazdou.
-energetické cukríky – existujú rôzne od základného hroznového cukru (okolo 20,- SK) až po špeciálne iontové tablety.
-hygienické vreckovky a náplasť.
-náhradné tričko s dlhým rukávom – aj napriek tomu, že je teplo je potrebné počítať so zmenou alebo počas dlhej a rýchlej jazdy dole kopcom, aby nás veľmi neprefúklo keď sme spotení.
Dúfam, že týmto článkom som prispela k bezpečnejšej jazde všetkých cyklistov a opatrnejšej jazde všetkých vodičov.
P.S. Ďakujem osôbkam, ktoré mi stále radili ako sa dá krajšie bicyklovať (MZ a AT).
