VIVAT PÍSANIE!!!

Potreba zdieľať s niekým názory, či pocity nie je rovnako intenzívna a tak sa písanie podobá sezónnym výpredajom. Len namiesto niečoho hmotného dávam do ponuky v akcii nejaké myšlienky. Pokiaľ človek nemá vnútorné pnutie niečo písať (je jedno čo), nemá zmysel, aby tým strácal drahocenný čas. Človek má robiť to, čo ho baví. A je fajn, ak to robí dobre (vtedy nie je jedno, čo píše). Keď však človek nepíše, komunikuje zväčša zrejme inými kanálmi a preto zákonito aj potreba písať slabne. Príde mi to tak, že človek asi menej komunikuje verbálne, pretože čo za motív človeka vedie k tomu, že občas niečo napíše bez možnosti ovplyvniť výber ľudí, ktorí si to potom budú čítať. Niekto píše do šuflíka, sedí v kaviarni a po piatom panáku vykrikuje, že sa stane slávnym spisovateľom. Niekto píše po stenách domov, niečo v štýle "M + Z = VL". Ale oba tieto typy písania sú utajené rôznymi spôsobmi. Podstatou šuflíkového románu je, že ho okrem autora nikto neprečíta. A podstatou napísaných odhalení rôznych vzťahových záležitotí je naopak to, aby boli prečítané čo najviac, ale bez možnosti spoznať autora. Na efekt takmer totožné situácie. Ono vlastne, ako ma tak napadá, písanie je neustále začínajúcim dobrodružstvom, pri ktorom si nikdy nemôžete byť istí tým, či vaša snaha uzrie nejaký zmysel. Tento text môže driemať rozpísaný celé roky. A zároveň sa behom pár sekúnd objaviť na monitoroch stoviek neznámych osôb. Tá neurčitosť a nevypočítateľnosť textu je vzrušujúca. Nikdy neviete, čo sa vám pri písaní postaví do cesty. Nervózny kolega, drnčiaci telefón, spánok, hlad atď. A potom, keď sa vrátite k svojej milovanej klávesnici, všetko je inak. Odrazu vám to príde zbytočné. Váš motor vyhasol a vy písanie odkladáte na neurčito. V tom lepšom prípade sa vaše odbočenie od písania skončí šťastne. Pri písaní narazíte na pointu, ktorá sa vám hodí a vy môžete od písania pokojne odísť bez toho, aby vás niekto vyrušoval. Potom máte čas na návštevu supermarketu. Obávam sa, že akciu na čerstvé mäso už nebude môcť využiť každý. Tým úspešným prajem čo najdlhší pobyt na doskách, ktoré znamenajú svet aspoň "ráno po káve". Práve na nich sa rodia tie najgeniálnejšie plány dňa, týždňa, či roka, ktoré sú predstupňom tejto šialenej činnosti: Vivat písanie:)