Keď vstúpila Daniela do baru, chalani ju už čakali, ako sľúbili. Premeriavali si oni ju, ona zase ich. Bola sranda. Niečo popili, zatancovali si, Daniela vyfajčila pár cigariet. Marek a spol. nefajčili, boli to futbalisti, hm, teda sa snažili zdravo žiť. Nuž ale alkohol im v tom trošku dosť bránil :) ale to je ich vec.
Dani bolo super, užívala si večera, konečne sa vyjašila, vybláznila, vytancovala.. Bola rada, že ju Marek vytiahol von, už sa nebola dlho takto zabaviť. Až kým...........
Zase sa jej priplietol do života, zas a znova.
Už bola z neho zúfalá, už.. už prosto nie! Ten hajzel, ten kurevník, ten, čo ju nechal pre inú, ten, čo jej zlomil srdce a nevedela sa z neho spamätať pekných pár rokov, pretože ho nenormálne milovala. Už ani nevie koľko presne, hm, šesť, sedem... A vždy keď sa stretnú ich pohľady, zas je v tom..
Ale, nápad, idea, myšlienka, ktorá sa jej v hlave jaksi zvrtla a začala v rytme hudby tancovať, sa jej zapáčila..... Pomstí sa!
Usmiala sa na neho, on na Dani tiež, pozdravili sa kývnutím ruky a na tú chvíľu stačilo. Adam si sadol k svojej partii, Daniela sa ďalej venovala Marekovi a ostatným parťákom. Avšak keď tancovala a plným priehrštím si užívala večera, a vedela, že Adamovi sa takto vždy páčila- bláznivá a bezprostredná, prišiel k nej, vytrhol ju z davu a začal sa okolo nej vlniť, zvádzať ju tancom, potom nie iba tancom... Chvíľu sa mu teda venovala, ale, odtancovala zase k Marekovi. Veď predsa došla za ním, nie? Marek mal ale ráno tréning, tak sa s chalanmi rozhodli Danielu odprevadiť domov, že aby sa jej nič nestalo. Ale ona sa rozhodla ostať. Vedela, že sa k nej Adam nejakým štýlom pridá, aj keď, mal nad sebou "ochrannú" ruku sestry, ktorá v bare pracovala ako čašníčka. A keďže mal Adam frajerku, s ktorou si Eva, Adamova sestra, rozumela a mala na neho vďaka jeho povesti dávať pozor, snažila sa... v rámci možností...
Dani iba tak sedela, Adam k nej prišiel, však nech nie je sama. Rozprávali sa, už sa dlho nevideli, tak si vymenili nové infošky, zážitky, poznatky.. Popíjali, kecali, smiali sa, tancovali, blbli a jašili sa. Bolo im dobre a cítili, že im nie je iba z atmosféry dobre, ale, že to ide z nich, ako po celé tie roky.
Letmo sa jej dotkol a ona cítila tú slasť, tú žiadostivosť, ten chtíč, to niečo, čo veľmi chcela, mala a už nemá a chce mať. Daniela chcela Adama, Adam chcel Danielu. Pche, ten jej plán, tá jej skvelá myšlienka, všetko to odvážne, čo chcela v ten večer dostať, ani nie, že by zmizlo, iba sa tak trochu rozplynulo. Stále v nej žil, stále bol v nej, stále po ňom- nech akokoľvek, ale túžila. A Adam? Cítila to isté aj z neho. Možno si naivne namýšľala, ale cítila to..
Šiel ju odprevadiť domov. Teda, sestre povedal, že ide Danielu odprevadiť, však je to blízko, hneď príde. Veľmi sa chceli, veľmi po sebe túžili a spomínali na tie časy, kedy boli spolu. Cítili sa ako vtedy. Veľa sa rozprávali pri dverách, smiali sa, aj smútili a rozmýšľali, čo by bolo, keby.. Adam na ňu nevedel zabudnúť a ako aj Daniela, vždy keď ju zbadal, bolo mu ľúto čo spravil a veľmi sa jej začal ospravedlňovať, už po ikstý raz, vyčítal si, že práve takú bytosť, akú nikdy predtým nepoznal, aká mu dala veľa nového, aká si nič z toho, čo on spravil, nezaslúži, že práve jej takto ublížil. Objal ju, silno ju stískal, spolu si poplakali, ospravedlňovali sa a odpúšťali jeden druhému.
Pobozkal ju. Vášnivo, túžobne ju bozkával, objímal, nechcel ju pustiť. Daniela si to užívala, opätovala mu objatia, aj ona Adama vášnivo bozkávala. Nerozmýšľali. Nevnímali svet. Nevnímali okolie. Vnímali iba tú vášeň, rozkoš, túžbu, lásku. Lásku, hm, či lásku, či spomienku na ňu, či prítomnú, či dávno minulú, bolo to jedno, vedeli, že by sa zbláznili, keby sa to skončilo práve teraz, akoby sa zase rozišli a to nechceli dovoliť. Vedeli, že týmto si povedia všetko.
Našli si nejaké tiché, nie veľmi tmavé miesto, ale, bolo im to všetko jedno, bolo im úplne jedno, či ich niekto vidí, počuje, či o nich niekto vie. A navyše, keby aj, im by sa to iba páčilo :) blázni dvaja :)
Milovali sa vonku, pod šírim nebom, užívali si jeden druhého. Dani sa chvela pri každom Adamovom dotyku. Adam iba tíško stonal, neovládali sa, milovali sa, akoby to bolo prvý a posledný raz v ich živote, akoby po tom všetkom skončí všetko, úplne všetko, výbuch, záblesk svetla, koniec sveta. Smiali sa a plakali z toľkej nehy a lásky, kričali a stonali od vzrušenia. Bolo to neopakovateľné, neopísateľné. Len škoda, že sa nemohli zvaliť na zem a zaspať v objatí. Bolo by to dokonalé, iba tá jedna maličkosť- boli vonku, až potom si uvedomili, že sú kdesi v areáli škôlky a je asi 5- hodín ráno a leto, čiže... škoda.
Odprevadil ju domov, objali sa, pobozkali, rozlúčili, zaželali si dobrú noc.
Obaja to brali tak, že si vypovedali všetko to, čo si nestihli počas vzťahu, všetku tu lásku, nehu, zároveň túžbu a žiadostivosť. Či to bola Danielina pomsta a vrátenie účtov tej, s ktorou Adam stále bol a teraz podviedol práve ju s Dani, alebo to bolo naozaj o tom všetkom, čo nestihli za 7 mesiacov ich vzťahu, je to jedno. Jedno je však isté, bolo to to najkrajšie a najvzrušujúcejšie, čo dovtedy zažili. Spolu....
Daniela si ľahla do postele a konečne sladko zaspala.
