Dobre, preháňam. Stromy tu listy vždy majú (až kým si nepočkajú na príchod jesene). Ale ich samotných rýchlo ubúda. Keď si spomeniem, ako sme s otcom každú zimu šantili za panelákom na bežkách, hrnú sa mi slzy do očí. Ak teraz pozriem z obývačky von oblokom, nájdem budovu nemenovaného už denníka, garáže, ktoré sa dostavali len prednedávnom a trávniky, ktoré už zabudli byť trávnikmi. Bez ohľadu na to, či sa niekto zamýšľal nad názormi obyvateľov okolitých domov, odstránili nám jediné možné parkovisko, ktoré sme tu kedy mali.
Denno-denne sa potýkam s problémom kam zaparkovať rodinného tátoša a ako naň dovidieť. Čoraz viac ľudí rieši túto dilemu, čoraz viac ľudí je podráždených. Už sa ani nepamätám kedy sa na mňa niekto usmial. Všetci hromžia na tú obrovskú opachu za panelákom a túžia po starých dobrých časoch, keď sa nemuseli strachovať o svoje ratolesti a videli nás spokojne sa hrať za domom. Teraz nie je miesto pre deti.
Čoraz viac sa hrozím faktu, že budem nútená –tak, ako mnohí ostatní- riešiť dilemu: Zostať v meste a mať všetko po ruke, alebo sa odsťahovať na vidiek a dochádzať? Ako tak začínam premýšľať nad svojou budúcnosťou, napadá mi jediné. Ak chcem mať deti vychovávané mimo sklenených a vysokých budov, mala by som začať realizovať svoje plány odsťahovať sa.
Je možné aby človek býval v meste a nemusel čumieť iným ľuďom do bytu či kancelárie? Je možné aby človek býval slušne a mal všetko čo k tomu potrebuje? Ako je možné že sa nik nespýta občanov, ľudí žijúcich v lokalite kde sa ide stavať či so stavbou súhlasia? Premýšľal niekto skôr ako konal, či to už ide so Slovenskom tak dlho dolu vodou, že už jednoducho nemá kto?
Priveľa otázok, menej možností dostať odpoveď. Čím ďalej, tým viac sa utvrdzujem v názore, že heslo "Mysli na to čo by sa Tebe nepáčilo keby Ti druhí robili" už dávno vyšlo z módy. Sú ľudia takí slepí od malička, alebo im chamtivosť zaslepila oči Veď prečo by nás potom ukracovali o zeleň, ktorá už aj tak mizne ako peniaze z našich vreciek ?
