Je jedno ako pricestujete do Prahy. Lietadlom, autom, či vlakom. Ruzyňské letisko dávno prešlo nákladnou obnovou. Je veľké, priestranné, čisté, jedno z najmodernejších v Európe. Dostatočne ďaleko od centra, aby nerušilo. Prechádzajú ním davy ľudí. Funguje. Do mesta sa dostanete čistým autobusom, cez upravené, kvetinové a zelené Dejvice. Ďalej metrom, alebo čistou električkou. Ako chcete. Môžete zvoliť aj taxík, viaceré taxislužby súperia o zákazníka. Príjazd vlakom do obnoveného Hlavného nádražia, s nákupnou galériou, je vstup do civilizovaného mesta. Priestor pred nádražím, bývalý Sherwood, je vyčistený, je to park. Odkiaľkoľvek prídete do Prahy autom, mesto Vás upozorňuje na Park+Ride systémy. Zaparkujete a do centra sa doveziete metrom. Alebo vlakmi integrovanej prímestskej dopravy. Jazdia každú polhodinu, na všetky svetové strany. Sú plné. Praha dokončuje mestský diaľničný okruh, početné tunely zviedli autá pod povrch, odľahčili celým mestským štvrtiam a budujú sa ďalšie.
Je jedno ako pricestujete do Bratislavy. Letisko, nádražie, príjazd do centra.....Mám pokračovať? Hanbím sa zakaždým, keď tadiaľ musím ísť.
Chodíte po Prahe a dívate sa. Pod nohy. Chodníky dávno vyložené atraktívnymi žulovými mozaikami. Nielen v centre, aj ďalej, na Vinohradoch, Dejviciach, Smíchove, Karlíne. Je treba oprava potrubia? Prosím, stačí rozobrať a potom zložiť. Bez stôp a následkov. Kráčate po meste. Upravené námestia, Václavák, Karlove, Tylove, Mieru, Sv. Čecha, Karlínske, Dejvické atď. Na námestiach parky, záhony, kvetiny, sochy, fontány, lavičky a - ľudia. Všade veľa ľudí. Mladí, starí, mamičky s kočíkmi, študenti so skriptami, biznismeni so sáčkami s obedom, dôchodcovia s kamarátmi, chalani s loptou, partie dievčat, hocikto, len tak. Vonku, na námestí, na vzduchu, v zeleni. Autá? Jasne, ale na parkovisku, aj tie veľké, s tmavými sklami a holohlavými šoférmi. V centre je parkovísk dostatok, vonku, vnútri, nad aj pod zemou.
Dobre, máme tu Hviezdoslavovo námestie. Je pekné. Po 20 rokoch, jedno. A zvyšok mesta? Chodníky rozbité, zaflikované asfaltovými záplatami, ako rifle Alice Coopera. Ak dlažba, tak každá iná, najobyčajnejšia, betónová, bez nápadu. Nuda. V centre každé leto opravy. Mestská zeleň- pokrútené, staré, zväčša choré stromy a plazivé kroviny, prírodné smetné koše, ležovisko bezdomovcov, raj úchylov, viď Fajnorovo nábrežie, Jakubovo nám, nám. SNP, najväčší psí záchod na svete - nám Slobody, parčík pri Avióne atď. Kvetiny? Záhony? Fontány a nové sochy? Čo si z hrušky spadol? V Braatislave?
Späť do Prahy. Pohľadom hľadáte novostavby. Určite tu musia byť, veď aj tu sa stavia, musí sa, také mesto predsa developeri neobídu. Oči kĺžu po horizontoch, príjemných päť, maximálne šesť poschodí, pohľad nič neruší. Pre našinca prekvapenie. Domy odstúpené od chodníkov, fasády opravené, sprejeri skoro nikde, ulice pokojné a symetrické. Po celom meste. Aha, tu! Konečne shopping mall, a v centre. Hneď niekoľko. Slovanský dom, Palladium, Flóra, Smíchov, Andel. Znovu šok. Oproti bratislavskej realite sú všetky výškovo obmedzené, rešpektujú danú zástavbu, vzťahy s okolím, genius loci miesta. Citlivo vsadené do mesta. Z diaľky ich ani nepoznať, zblízka sú atraktívne, prívetivé, moderné, luxusné. Prahou poverení renomovaní architekti, napr. Jean Nouvel na Smíchove, vedia čo sa patrí a ako sa zhodnocuje mestský priestor. Očividne to vedia aj na pražskej radnici. Myslím na krabicu Polusu, vežu Auparku, chátrajúci Dunaj, úbohý bývalý Prior (Tesco) a je mi smutno.
A čo poviete na toto?
Stanica metra Střížkov. Stavba pre verejnosť, zákazka magistrátu. .Teda toho pražského. Avantgarda, pritom nikoho neuráža, neohrozuje. Vzdušné, zaujímavé.
Alebo toto?
Technická knižnica v Dejviciach. Pre študentov, vzdelanie, žiadny biznis, poschodia, zahusťovanie. Úcta k okoliu, čistý priestor. Moderné a skromné.
A toto?
Áno, perla Bratislavy, Glória. Arogancia, nevkus, ľahostajnosť, beznádej.
Verejné stavby v Bratislave neexistujú. Iba ak verejný dom vo verejnom parku. Územný plán nezakazuje. Treba tu niečo dodávať? Čaro nechceného, trefná podobizeň úradníkov bratislavského magistrátu.
Praha leží na 50° severnej šírky. Víno a vinič zrejme nie sú hlavnými atrakciami mesta. To však pražanom nebráni, aby historické vinice neobnovovali. V centre mesta. Nie polyfunkčné paneláky. Vinice. Na Vinohradoch, na Grébovke. Aj inde, v Tróji je kúsok Toskánka. Vo všetkých sa dorába víno, konajú sa vinobrania, vinárske a gastronomické akcie, po celý rok. V Prahe! Obyvatelia a turisti sa tam hrnú. V Prahe, ale aj vo Viedni, Zurichu, Stuttgarte, tam kde sa len trochu dá, všade o mestské vinice stoja, chránia a vysádzajú ich. Vedia dobre prečo. Ako to zvýši príťažlivosť mesta, pre svojich, aj pre cudzích. Ako občania milujú sa vo voľnej chvíli poprechádzať pomedzi vinice a zostať pritom v meste. Aký je to úžasný relax. Ako sa v takom meste dobre žije. Ako sú turisti nadšení, keď si vo viedenskom Grinzingu dajú svieže vínko, dobré jedlo a pokračujú v prehliadke mesta. Koľko z toho mestu plynie príjmov, priamo, aj nepriamo, prostredníctvom spokojných obyvateľov.
Bratislava má tento klenot pod nosom, od boha, zadarmo. Vinice, vinič a víno sú jedna z hlavných identít nášho mesta. Teda mala a boli. Páni Rozin, Fico a im podobní, nás pozdravujú a prajú veľa zdravia.
Praha - Holešovice, Karlín, Smíchov. Bývalé priemyselné štvrte, fabriky, brownfields. Často ruiny. Dnes múzeá moderného umenia, atraktívne obchodné priestory, centrá dizajnu, industriálne bývanie, galérie, reklamné agentúry, reštaurácie, bary. A všade- ľudia. U nás? Kablovka nemilosrdne zrovnaná zo zemou. Cvernovka na odstrel, Kefova továreň sa rozpadá, Siemens-Schuckert na Račianskej je preč. Rýchlo uvoľniť miesto pre polyfunkčné barabizne. Poschodia, metre štvorcové. Prenajať, predať a ísť ďalej. HB Reavis a spol. sa nezastavia pred ničím a nikým. Stavebný dozor? Účtovná položka.
Útvar hlavného architekta Bratislavy pre istotu zrušený. Načo by nám bol, poradíme si aj sami. A tomu terajšiemu chudákovi pre istotu nedáme žiadne práva. Okrem prejavu. Veď reči sa iba hovoria, ale chlieb sa je. Uzemný plán nefunkčný, deravý. Už to nemôže byť náhoda.
Dunajské nábrežie....
Nechce sa mi pokračovať. Je to neveselý príbeh. Ako upadá mesto. Za komunistov, aj za „demokratov". Komunisti zlomili mestu dušu, rádoby demokrati mu ničia tvár. Kedy sa to zastaví? Zažijeme ešte peknú Bratislavu, vľúdne mesto, plné rozmanitosti, kvality, zelene, oddychu, usmiatych ľudí? Mesto miery, namiesto megalománie. Mesto verejných priestorov, mestskej architekrúry, miesto záplavy billboardov. Na úžasnom mieste Karpát a Dunaja. Križovatke ciest a kultúr. Rozličnosti a spolupráce. S obrovským potenciálom a fascinujúcou históriou. Dostanú šancu mladí, vzdelaní, čo ešte veria v pravidlá? Viem, že tu sú. A je ich veľa. A zaslúžia si to, aj Bratislava i to zaslúži a potrebuje. Ako soľ.
Magistrát nie je iba správca majetku (aj to mizerný). Úlohou magistrátu je pripravovať mesto na budúcnosť. Rozvíjať jeho potenciál a napomôcť obyvateľom prežiť dôstojný život v peknom prostredí. Dvadsať rokov po revolúcii hľadí Praha pokojne do budúcnosti. Je pripravená. Čas využila, úlohu splnila. Boduje v súťažiach o kvalitu života. Bratislava sa už pol storočia potáca v bludnom kruhu nekompetentnosti, korupcie a stagnácie. Podrezáva si pod sebou konár. A magistrát a primátor Ďurkovský neúnavne pília. Veď vraj každý chvíľku ťahá pílku....Európska budúcnosť sa nám vzďaľuje. Že Viedeň? Inšpirácia za rohom, zadarmo? Iný vesmír. Z diaľky máva Moskva, ruku dvíha Ulánbátar.
Ešteže slnko svieti, Dunaj tečie, Devín stojí a nádej umiera posledná....
Dokedy?
