Moderné výškové budovy môžu byť obohatením mesta. Viedeň, Frankfurt, Berlín, ale aj Praha a Paríž viac, či menej úspešne, využili vežiaky pre svoju atraktivitu, ukázali schopnosti svojich urbanistov a posilnili pocit hrdosti svojich obyvateľov na ich mesto. Mrakodrapy umiestnili na jedno miesto a podriadili urbanistickým pravidlám. Ostatná mestská zástavba je nekompromisne výškovo obmedzená. Spôsob, akým sa vežiaky stavajú v Bratislave, naše mesto hyzdí, architektov zosmiešňuje a obyvateľov uráža, frustruje a vyháňa.
Väčšina bratislavských „mrakodrapov" sú iba vylepšené paneláky. Blyštiace sa monumenty z reklamných plagátov sa v realite premenia na primitívne betónové a ytongové skladačky. Glória, Jégého alej, Dell, IBM, ParkOne, Obydick, Vienna Gate a všetky ďalšie plazy a gate, nie sú nič iné, ako obyčajné, narýchlo a čo najlacnejšie postavené novodobé paneláky. Nanajvýš ak obložené sklom. Neprinášajú svojmu okoliu a svojim obyvateľov žiadnu pridanú hodnotu. Nič nevylepšujú (okrem peňaženky majiteľa). Naopak, ničia panorámu, degradujú okolie a obyvateľom ponúkajú presne ten istý pocit nocľahárne ako komunistické paneláky. Za 20 rokov sme sa nepohli ani o krok. Aká kvalita života, aký pocit komunity a spolupatričnosti medzi ľuďmi asi môže vzniknúť v Jégého aleji? (starosta Ružinova Drozd ju povolil na svoje triko podobne ako Retro, ako zmenu stavby pred dokončením, ibaže si to nikto včas nevšimol). Hlava na hlave, autá vpredu, vzadu, pod nosom dve križovatky, obyčajný, nudný panelák, bez nápadu, invencie. Hlavne veľa poschodí Sú zúfalo zastarané a nemoderné už pri dokončení. O pár rokov prestanú slúžiť svojmu účelu a my budeme zase riešiť, ako sa ich zbaviť.
Dvadsať-tridsať poschodové paneláky v bežnej zástavbe nielenže pôsobia ako päsť na oko, ony spoľahlivo zlikvidujú genius loci danej lokality. To má závažné sociálne dopady a trvalé následky pre život a psychiku miestnej komunity. Symetrické ulice, pokojné, ubiehajúce línie, pravidelné horizonty a uličné čiary a jednotiaca (nie jednotvárna!) architektúra, vplývajú upokojujúco na ľudskú psychiku. V peknej štvrti sa dobre žije. Ľudia sú spokojní, radi tu bývajú a svoju spokojnosť dávajú najavo. Náklonnosťou svojej štvrti, investovaním, občianskou angažovanosťou, nákupmi, ale aj hrdosťou a lokálpatriotizmom. To priťahuje ďalších, obyvateľov a biznis, komunita sa rozrastá a prosperuje. Znásilňovanie lokalít a komunít nepatričnými výškovými stavbami toto všetko ničí. Rozbité línie, zničené horizonty, narušené výhľady vytvárajú chaos a nepokoj, ktorý sa automaticky prenáša do ľudí, do miestnej komunity. Rozpadajú sa miestne väzby, stráca sa spolupatričnosť. Vzniká napätie, vzrastá frustrácia a agresivita, ničenie spoločného majetku a devastácia verejných priestorov. Kvalita života mizne. Nakoniec ľudia odtiaľ odídu, za lepším a krajším prostredím. Komunita schátra. Tieto problémy pozná každé väčšie sídlisko, iba naše bratislavské samosprávy sú ako slepé a ničia Bratislavu ďalej.
A to najhoršie nakoniec. Veľká časť týchto panelákov bola postavená v rozpore s územným plánom a stavebným zákonom. V stabilizovaných územiach, s výškovým a hmotovým obmedzením, alebo jednoducho načierno. Pokuty sa zaplatili, kolaudácie vybavili. Psi štekajú, karavána ide ďalej. Paneláky, „výškové dominanty" tu ale zostávajú. Ako svedkovia zlyhania samospráv, korupcie, agresivity svojich majiteľov, zbabelosti a oportunizmu starostov. Ako návod na ďalšie podvody. Každý deň nám všetkým a naším návštevníkom pripomínajú, že žijeme v meste bez pravidiel, kde platí právo silnejšieho, kde si za peniaze môžete kúpiť beztrestnosť, kde neexistuje verejný záujem, starostlivosť o verejné blaho, kde sú obyvatelia trpenými divákmi. Samospráva, starostovia, magistrát sa vyhovárajú jeden na druhého, evidentne na to kašlú, sú slabí, alebo nekompetentní. Vyjde to rovnako.
Preto si myslím, že by o ďalších mrakodrapoch v Bratislave mali rozhodnúť priamo obyvatelia. Či ich chcú a ak áno, akých a kde. Formou miestneho referenda. Ako na západe, napr. vo Švajčiarsku, alebo Anglicku. Podľa §9, odst. 1, písm. c) zákona č. 377/1990 o Hlavnom meste Slovenskej Republiky Bratislave, vyhlási Miestne zastupiteľstvo hlasovanie obyvateľov miestnej časti, ak o to požiada aspoň 5.000 z všetkých jej oprávnených voličov. Ružinov má 70.000 obyvateľov, o niečo menej bude oprávnených voličov. 5.000 nie je veľa. Stavím sa, že naštvaných a starostom oklamaných Ružinovčanov je viac. Veľa peňazí to stáť nemôže, navyše je to téma priamo súvisiaca s upadajúcou kvalitou života v Bratislave. Horšia je už iba doprava.
Bratislavčania si zaslúžia krajšie mesto a lepšiu samosprávu. Je to naše mesto a náš život. Tu a teraz.
