Kto by sa bol nazdal, že moje pochybnosti o našej mladodemokratickej mravnosti a čestnosti sa potvrdia tak rýchlo. Povstanie sa ukazuje ako príliš lákavé sústo pre novodobých ideológov prázdnoty a falše. Odkaz a mravná sila SNP nedajú spať. Najviac sa v posteli prehadzujú tí, čo by sa sami radi zväčšili v odlesku jeho vojenskej cti a hrdinstva. Nemajúc zrejme vlastnú predstavu, ako prinavrátiť Bratislavčanom dôstojný a kvalitný životu, neváhajú použiť vlastenecký cit ako zväčšovák svojej malosti. Pod petíciu na premenovanie Nového mosta na most SNP sa vraj podarilo pozbierať už dvadsaťtisíc podpisov. Nuž komu česť, tomu česť, pastierovi trúba.
Podľa verejne prístupných informácií je za touto aktivitou poslanec Starého mesta, člen Smeru, istý pán B. Odborník na odpratávanie snehu a čistotu našich ozbrojených síl. Hovorí sa, že fyzická práca má blahodarné účinky aj na duševnú činnosť. Musel asi pán poslanec veľa snehu odhádzať, keď ho napadla takáto kolosálna myšlienka. Osláviť hrdinstvo ľudí mostom, tisíckami ton železa. Zdá sa, že tie tony železa a betónu komunistov a ich moderných nasledovateľov stále fascinujú. Čím významnejšia udalosť, tým väčšia hora železa, alebo skál. Pík Lenina, stále živý. Iba jedno sa im spoľahlivo vždy niekam vytratí - človek.
Ápropos, koľko ton bude treba vyrobiť, aby sme dôstojne oslávili Svätopluka? A dajú na Cyrila a Metoda dvakrát toľko železa ako na Svätopluka? A Štúrova družina? Veď toľko mostov na Slovensku ani nie je. A sitnianski rytieri? Či vari si oni nezaslúžia?
Ále, čo sa čudujeme, tejto partii komunistické maniere nevadia, veď ich predseda si, podľa vlastných slov, zánik komunistickej diktatúry na Slovensku ani nevšimol. Je to stále jeden a ten istý myšlienkový vzor. Patetické gestá, žiadny osoh pre ľudí. Na pomoc si humanisti zo Smeru prizvali tých najpovolanejších, Zväz protifašistických bojovníkov. Nechcem sa dotknúť tých členov (a nestraníkov -nečlenov), ktorí v povstaní skutočne bojovali, sám som takých poznal, im patrí česť a sláva. Ale ruku na srdce, koľkí tzv. protifašistickí bojovníci sa stali hrdinami až po vstupe do strany, koľkí tam boli iba kvôli privilégiám, tzv. 255 -kám? A kto si spomenie ako Zväz protifašistických bojovníkov ešte nedávno nepoznal ani Goliana, ani Viesta, a uznával jedine Husáka a Šmidkeho, tomu ich podpora a spojenie so Smerom musia pripadať krajne podozrivé.
Aby ste ma správne pochopili. SNP si aj v Bratislave zaslúži dôstojnú pamiatku. Ale povstanie, to sú ľudia, nie železo! Nech sa povstanie oslávi pamätníkom ľudom, čo v ňom skutočne bojovali a zomierali, mužov, žien, detí, vojakov aj civilov, ale nie neživým kusom železa, mostom, akokoľvek architektonicky zaujímavým, ktorý navyše zničil polovinu Starého mesta (to pánovi staromestskému poslancovi vadí asi menej).
Od poslancov mestskej časti by som naivne očakával prácu v prospech komunity, obce. Že sa budú predbiehať v nápadoch ako zlepšiť Bratislavčanom kvalitu života. Ako spraviť z Bratislavy vľúdne, prívetivé a priateľské mesto. Aby sme sa mali kam prejsť, zašportovať si, oddýchnuť si, v kľude sa dostať do práce, deti do peknej školy, v meste - a nie v Auparku- si dobre nakúpiť. Ako tomu napomôže, keď bude Nový most mostom SNP? Neviem. Keď chodím Starým mestom, veru nezdá sa mi, žeby poslanci a samospráva už nemali čo robiť. More áut rovno do centra (ozaj, nebude to SNP dehonestovať?), parkovanie, cyklisti, zeleň, verejné priestory, vandalizmus, odpadky, špina, Horský park, chaotická výstavba, nábrežie, Šancová, hlavná stanica, atď., atď., všetko veci, ktoré treba (či hádam netreba?) už roky riešiť. A nikto ich nerieši, teraz už asi viem prečo. Dvadsať tisíc podpisov, to je magnet. Pánabeka, to je slovo do bitky. To sú hlasy do volieb.
Čistý podchod na Staromestskej? Koho to zaujíma, mňa, teba a koho ešte?
