Problém chýbajúcich generácií je najvypuklejší v menších mestách. Každý, kto prechodil Slovensko, si nemohol nevšimnúť chýbajúcu strednú generáciu. Mestá, mestečká a dediny sú síce plné, ale iba mládeže okolo 20, potom dlho nič a až potom ľudí nad 50. Tridsiatnikov a štyridsiatnikov je málo. Najdôležitejšie mestotvorné generácie chýbajú. Naše komunity potom aj tak vyzerajú. Spíjajúca sa mládež a unavení dôchodcovia. Magistráty neschopné. Vývoj zastavený.
Chýbajúce generácie zo Slovenska odišli. Z rozličných dôvodov. Napospol tu ale nevideli perspektívu pre seba a svoje rodiny. Vysokoškoláci aj stredoškoláci. A pod perspektívou nemyslím iba peniaze, mzdy. Vyhnalo ich prostredie, ktoré nežičí vzdelaným a pracovitým, ale tým s príslušnými kontaktmi, ohybnou chrbtovou kosťou a hrošou kožou. Ochotných robiť čokoľvek, pre kohokoľvek. Ako za komunistov.
V zahraničí, na západe, sa významná časť Slovákov presadila. Zoznámili sa s prostredím pravidiel a uspeli. S civilizáciou čestnosti a otvorenosti. Naučili sa, že poctivou a svedomitou prácou sa dajú dosiahnuť výsledky. Výborné výsledky. Že poctivosť a pracovitosť sa dlhodobo vypláca. Že klamať sa nemá a krádež je zločin. Presadili sa a nájdete ich všade. Vo vysokých pozíciách. Vo firmách, v biznise, na univerzitách, vedeckých pracoviskách, v štátnej správe, v komunitných organizáciách. Success story. Po čase sa usadili, majú partnerov, vychovávajú rodiny. Sú sebavedomí a otvorení. A sú hrdí Slováci. Na Slovensko? Hm, nuž veru, asi nie.....
Podľa rôznych odhadov žije mimo územia Slovenska o dosť viac než stotisíc mladých ľudí. Iba vo Veľkej Británii žijú desiatky tisíc Slovákov, ďalší v USA, Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku, Švédsku, desiatky tisíc v Prahe. Majú svoje kluby, obchody, www stránky. A slovenské komunity prosperujú. Pretože žijú v spoločnostiach, ktoré oceňujú snahu a vzdelanie, uznávajú úspech a podnecujú k iniciatíve a tvorivosti. Pretože Slováci SÚ pracovití, iniciatívni a tvoriví. Keď majú k tomu podmienky a príležitosť. Keď im vlastná spoločnosť nepodráža nohy. Ako už toľko krát v tomto storočí.
Vzdelaní, iniciatívni a tvoriví ľudia si príležitosti nájdu, vytvoria si ich. Ale iba za jedného predpokladu. Že rovnaké pravidlá platia teraz, aj potom. Že platia pre všetkých rovnako. A ich porušenie sa trestá. Padni komu padni.
Čo im ponúkame, aby všetko opustili a vrátili sa na Slovensko? Univerzity potácajúce sa na spodku všetkých rebríčkov kvality? Kšeftujúce s diplomami? Ušmudlané a rozkopané mestá bez zelene, zovreté dymiacimi fabrikami, rieky áut a krajinu zaplavenú billboardami.
Čo ich má motivovať k návratu? Keď predseda vlády, ktorá má pravidlá vytvárať, drzo špekuluje s najcennejšími pozemkami v hlavnom meste? Keď minister spravodlivosti, ktorý má porušenie pravidiel trestať, sa kamaráti s albánskym mafiánom? Keď jeden člen koaličnej rady, čo má riadiť spoločnosť, vynadá policajtke do píč a druhý ma na rukách krv? Keď, keď, keď...
SlovenskoCalling. Hallóó, gdo je tám? Počúúvaj Týý, voláám Ti jáá....nedvíhaš...