Praha leži na 50° severnej šírky a patrí k najsevernejším vinohradníckym oblastiam v Európe. Iba Žernoseky pri Ústí nad Labem so svojím skvelým Moprom ležia ešte severnejšie. Napriek tejto relatívne okrajovej polohe sa v Prahe darí vínu a vinohradom. Má ich niekoľko. Tu sú najznámejšie.
Vinica sv. Kláry existuje už od 13 storočia a leží na južnom svahu nad Vltavou, pri Trójskom zámočku. Patrí Botanickej záhrade a teda mestu Praha. Majú pivnicu, starý lis z roku 1801, náučný vinársky chodník, degustácie a vlastnú vinotéku. Na 3,5 ha dorábajú Muškát, Müller, Ruland, Ryzling a aj modré odrody. Kultivovaná krajina pripomína kúsok Toskánska v Prahe. Produkcia vypredaná.
Grébovka, leži v Halvíčkových sadoch, v centre mesta, na pražských Vinohradoch. Založená Karlom IV. v 14 storočí. Na 1,7 ha dorábajú štyri biele a štyri modré odrody. Vinohrad patrí mestskej časti Praha 2 a tá ju prenajala súkromníkom, ktorí majú vinohradníctvo v rodine a o vinicu sa vzorne starajú. V pivnici ponúkajú degustácie, veľkú časť produkcie vypijú miestni. Zrekonštruovali Viničný altánok a Grébovka je diamant v srdci Vinohradov.
Salabka je ďalšia vinica v Tróji. Vznikla v roku 1272 a po revitalizácií sa s rozlohou 4,5 ha stala najväčšou pražskou vinicou. Majú vlastnú reštauráciu, degustačnú miestnosť. Vinica je prenajatá vinohradníkovi a vinárovi, ktorý dorába väčšínou biele odrody ako Sylván, Chardonnay, Ryzling, Muškát aj Müller, z modrých Ruland a Neronet. Réva sa pestuje s vysokou redukcou a víno dozrieva v dubových sudoch. Ponúkajú ho známe pražské reštaurácie. Historická pivnica zo 16 storočia dotvára kolorit vinohradu.
Svätováclavská vinica, stará skoro tisíc rokov, je s 0,3 ha síce najmenšou z pražských viníc, ale polohou nepochybne najatraktívnejšou. V samom srdci Starého mesta, patrí správe Pražského hradu a tá ju po generálnej rekonštrukcii a výsadbe vinnej révy prenajala súkromníkovi. Vysadený je predovšetkým Ruland modrý a Ryzlink rýnsky. Ale pozdĺž náučnej vyhliadkovej cesty je vysadených ďalších 35 odrôd vínnej révy. Vinica má zrekonštruovanú Richterovu vilu, skleník, reštauráciu a pivnicu. Keďže je v podstate súčasťou Pražského hradu, z každého miesta sa ponúka úchvatný výhľad na Prahu. Vždy je plno, takříkajíc narváno.
Vinohrady sú vždy najkrajšie pozemky. Aj v Prahe. Zbohatlíci by ich zlatom vyvážili, keby na nich mohli vystaviť na obdiv svoj úspech. Ale nevystavia, lebo im to Pražáci nedovolia. Pražské vinohrady sú totiž napospol národnými kultúrnymi pamiatkami. Mesto, mestské časti aj Pražský hrad si uvedomujú akú hodnotu majú tieto symboly pre identitu mesta, pre pocit hrdosti a spolupatričnosti jeho obyvateľov, ale aj pre podnikanie a turistický ruch. Počkali kým sa našli záujemcovia, peniaze. A výsledok je nádherné mesto.
V Bratislave máme stovky hektárov kedysi krásnych vinohradov. Mohli z nich byť rovnaké klenoty aké si vytvorili v Prahe či Viedni. Nie sú. Chamtivosť , krátkozrakosť, korupcia a neschopnosť politikov stoja za úpadkom vinohradov a mesta. Naša Bratislava stráca svoju stáročia budovanú identitu.
Ale našťastie nie je všetkých dní koniec. O osud Bratislavských a Malokarpatských vinohradov sa zaujíma čoraz viac ľudí. O nich sa opieram, keď ako vicežupan či mestský poslanec pripravujem konferencie, memorandá, výzvy, zmeny územných plánov, alebo novely zákonov, s cieľom zastaviť ničenie vinohradov a zabezpečiť nášmu mestu a regiónu lepšiu budúcnosť. Ale o tom nabudúce.
Začínajú vinobrania, hor sa do pivníc a vinohradov. Na zdravie nám, všetkým!
