Oslobodenie spočívalo v nahradení šesťročnej nemeckej nadvlády štyridsaťročnou nadvládou sovietskou. Dlhšou a krutejšou. Rusi vyhnali Nemcov, a ostali tu namiesto nich. Sovietske impérium Slovensku najprv skrytou (1948-poradcovia), potom otvorenou (1968-invázia) silou nanútilo komunistický systém. Vždy za aktívnej pomoci piatej kolóny, miestnych komunistov a tajnej bezpečnosti.
Za viac ako štyridsať rokov komunistický systém rozvrátil slovenské hospodárstvo a poľnohospodárstvo, prerušil tradície, zničil celé časti slovenskej krajiny a prírody, zdevastoval dediny, mestá a ich urbanizmus, vyhnal zo Slovenska elity a pretvárkou a klamstvom poznačil celé generácie Slovákov. Následky sú viditeľnejšie dnes ako kedykoľvek predtým.
Pritom celý tzv. socialistický spoločenský systém spočíval na zdeformovanej interpretácii Karola Marxa o tvorbe hodnoty výlučne manuálnou prácou, pri ručnej výrobe tovaru. Nápad, intelekt, duševnú prácu a vlastníctvo komunisti nechápali, ignorovali. Fascinoval ich nevzdelaný (ergo manipulovateľný) robotník. Kosák a kladivo.
Nemohlo to fungovať. Iba ak násilím. Všetci to vedeli a videli. Ale tvárili sa že nič. Navzájom sme si klamali, že toto je ten najvyspelejší systém na svete. Celé generácie Slovákov a Sloveniek vyrástli na tejto pretvárke. Iné si mysleli, iné hovorili. Klamanie sa stalo normou, bolo spoločensky akceptované a odmeňované. Verejne chváliť a angažovať sa za socializmus, v súkromí sa z neho posmievať. Navonok zveľaďovať štát, spoločný majetok, potajmä ho okrádať. Nadávať na kapitalistické krajiny, no dychtivo tam cestovať (pochopiteľne iba vyvolení).
Konali tak viac menej všetci. Nestraníci, straníci a aj členovia Ústredného výboru Komunistickej strany. Totálne rozdvojenie morálky. S tragickými dôsledkami pre spoločnosť. Čestnosť, pracovitosť, poctivosť a vzájomnosť zmizli z katalógu slovenských cností. Nahradili ich pretvárka, klamstvo, nepoctivosť a egoizmus. Z cudzieho krv netečie. Veď aj iný klame, tak čo by ja... Kto sa nepridal, oľutoval. Tých čo protestovali vyhnali, zavreli, alebo rovno pozabíjali. Slovensko ako hodnotové spoločenstvo sa rozpadlo. Prestalo nám vadiť, že nám niekto klame, že nás podvádza. Stratili sme tým dôstojnosť a sebaúctu. Stali sme sa otrokmi. Rabmi vo vlastnom dome.
Je to dvadsaťdva rokov, iba. Nemci mali po vojne denacifikáciu. Nás nikto nevymenil. Návyky nevymreli, nevyparili sa z povrchu zeme. Sú tu, sú v nás hlboko zažraté, stále podľa nich konáme. Klamanie nám nevadí, zlodejstvo tolerujeme a to spoločné, naše, je stále nikoho. Resp. samoobsluha. Za osobné výhody zapredáme hocičo, aj krajinu. Sme to stále my, tí istí občania Slovenska, ktorí si navzájom klamali a okrádali sa za socializmu. A priveľa z nás tom pokračuje ďalej.
Symbol a aktér tohto úpadku Slovenska, aktívni členovia komunistickej strany a štátnej bezpečnosti, majú v našej spoločnosti stále nezanedbateľný vplyv. Ponúkajú istotu, vyskúšané, známe. Podistým je pre väčšinu Slovákov psychologicky jednoduchšie slepo konať naučeným spôsobom, aj keď nepoctivým, než pokúsiť sa o nové, nevyskúšané. Dať sa zastrašiť než zdvihnúť hlavu. Žiť na úkor ostatných, iba brať a nedávať. Akurát že to nefunguje, ani vtedy, ani teraz. Ale tamtých to už trápiť nebude, ako ich to netrápilo ani vtedy, mali a majú nakradnuté.
Z hovna bič neupletieš. Nebudeme mať lepšie Slovensko, pokiaľ nezmeníme pravidlá a nezačneme robiť inak. Pokiaľ sa budeme okrádať, namiesto aby sme pracovali pre spoločný osoh. Pokiaľ nám tí čo slovenský úpadok zapríčinili, budú aj naďalej z vysokých funkcií odkazovať: pozri aj ja som klamal a podvádzal a nič sa mi nestalo. A kam som to dotiahol. Pridaj sa, aj Tebe sa dobre povodí. Podvod sa opláca.
Neopláca. S týmito ľuďmi a ich spôsobmi sa iba vrátime tam kde sme boli. Do otroctva a područia impéria. Zbohom nezávislosť a suverenita, komunistické metódy a ich tváre Slovensko dusia a vracajú nazad, na východ, do závislosti a úpadku. Zradili vtedy, zlyhajú aj teraz. Česi rokujú o zákone o zločineckom komunistickom systéme, my zvolíme komunistu prezidentom.
Problémom nie je to, čo Rusi odviezli, ale to, čo tu nechali. Komunistickú pokrivenú morálku, klamstvo a nepoctivosť. Škoda, že si celú tú partiu aj s ich spôsobmi neodviezli zo sebou. Ľahšie by sa na Slovensku dýchalo, pracovalo a žilo. Takto to musíme spraviť sami a komunistom ukázať, že ich čas na Slovensko už dávno pominul. Bohužiaľ, bez poctivej a tvrdej práce to nepôjde.
Kto má Slovensko rád, nemôže inak.
