Každý, kto sa v živote živil vlastnými rukami vie, že budúcnosť firmy sa rieši na príjmovej strane bilancie. Šetrením výdavkov nič nezarobíte. Keď nie je obrat, nie sú príjmy, dlhodobo firma neprežije. Každý podnikateľ, živnostník, ale aj správne vedený úradník to vie. Každý, okrem funkcionárov z povolania. Tým príde výplata na účet automaticky, bez ohľadu na výsledky.
Po nástupe do finančnej komisie nám s kolegami poslancami netrvalo dlho, aby sme pochopili, že s Bratislavou je to v tomto ohľade ako s firmou. Nie sú príjmy, nie je rozvoj. Nie je rozvoj, firma stagnuje. Ako Bratislava. Preto som ja, a mnohí poslaneckí kolegovia a kolegyne navrhovali systémové riešenie finančných problémov mesta. Nie neustále rozpredávanie mestského majetku. To totiž žiadnym koncepčným riešením nie je. Raz príde koniec a potom čo?
Keďže primátor na naše diskusie a návrhy nereagoval, vo veci nekonal a finančné problémy sa vŕšili, podal som vyššie uvedený návrh v mestskom zastupiteľstve. Rozhodnutie zastupiteľstva je totiž, na rozdiel od diskusii v komisiách, pre primátora záväzné, vrátane termínu na jeho splnenie. Návrh podporilo 29 z 34 prítomných poslancov! Primátor neurobil nič. Až tak nič, že informáciu o nesplnení tejto jeho povinnosti magistrát vo februári 2013 radšej sfalšoval, aby si poslanci nevšimli, že primátor opäť nekoná a finančné problémy Bratislavy sa dlhodobo zhoršujú a neriešia.
Až teraz. Z pôvodne úbohého, nekvalifikovaného návrhu sa zrazu stal oficiálny postoj mesta Bratislavy. Mirákel, csudó, zázrak. Alebo si primátor spomenul na blížiaci sa koniec jeho funkčného obdobia a volebné nálady Bratislavčanov? Po volebnom fiasku Smeru v Bratislave pán Ftáčnik zrejme pocítil, že tento kôň v Bratislave prestáva ťahať, tak rýchlo prehodil výhybku a po troch premárnených rokoch sa urýchlene hlási k našim poslaneckým návrhom.
Najhoršie na to je, že pán Ftáčnik svojou dlhodobou nečinnosťou zrejme pripravil Bratislavu o milióny EUR. O tie milióny EUR o ktoré ide žiadať teraz, po viac ako ročnej ignorácií totožného uznesenia mestského zastupiteľstva. Za tieto peniaze mohla mať Bratislava opravené kilometre ciest, zrekonštruované smrtiace križovatky, nebezpečné prechody pre chodcov, vynovené parky, odpratané čierny skládky, či aspoň splatené straty Dopravného podniku. Je toho plný rozpočet.
Nuž ale, ak niekto chodí na zárobky do súkromnej firmy, je pochopiteľné, že nemá čas starať sa o záležitosti mesta. Od marca 2012 primátor Ftáčnik venoval svoj pracovný čas Komunálnej poisťovni. Načierno, nezákonne, vrátane nelegálnych ziskov a protiprávneho poisťovania majetku mesta a mestských podnikov v holdingu svojho chlebodarcu. Na Bratislavu a jej problémy mu čas nezostal. A tu je výsledok. Vyslúžil si síce historický primát prvého potrestaného primátora Bratislavy, ale mesto si tento trápny rekord odskákalo.
A Bratislavčania vo voľbách poslali signál. Úplne jasný. Strom sa pozná po ovocí, človek podľa skutkov.
