Dnes, po dokončení a spojazdnení zrekonštruovaných ulíc nezostáva než skonštatovať: zase sa na nás, cyklistov, vykašlali. Majú nás na háku. Kto čakal, že Magistrát, alebo miestne úrady, lepšie povedané pán primátor Ďurkovský, alebo starostovia Ružinova a Starého mesta páni Drozd a Petrek, urobia niečo pre nás, bratislavčanov, že vedia kam sa uberá vývoj moderného mestského priestoru, čo je to sloboda pohybu v meste, kvalita života, ako sa vytvára autentická, životaschopná obec a rozmanitá, autonómna, mestská komunita, musel zažiť trpké sklamanie. Nula bodov. Nič, absolútne nič. Po nákladnej –a dobrej- rekonštrukcii hlavných ciest, nemá Bratislava jeden jediný pás pre cyklistov! Jedinú trasu, kadiaľ by sa cyklisti po vozovke dostali do a z mesta. Ako to nazvať? Arogancia? Hlúposť? Ľahostajnosť? Nech si odpovie každý sám.
Pritom široké a rovné vozovky, ako Ružinovská, či Záhradnícka, priam volajú po pásoch pre cyklistov, ktorí by sa pohodlne a slobodne dostali do mesta a späť. Študenti na univerzity, ľudia do práce, do obchodov, dôchodcovia do záhrady, na trh a rekreační cyklisti na hrádzu, do Karpát, alebo len tak. Hocikto, hocikam. Bez áut, autobusov, smradu, dymu, hluku. A to všetko skoro zadarmo, iba trochu farby. Nie, Bratislava na Vás kašle, majte nás radi. Máme iné starosti, ako starať sa o kvalitu Vášho života. To je evidentný odkaz samospráv.
Stovky cyklistov, ktorí týmito priestormi denne jazdia, sú aj naďalej odkázaní na kľučkovanie po chodníkoch, medzi chodcami, kočíkmi, psami a odstavenými SUV s dymovými oknami. Inak sa nikam nedostanete. Nehovoriac o štátnych a obecných inštitúciách, úradoch a stredných a hlavne vysokých školách, kde nenájdete jediný stojan na bicykel. To je určite rarita medzi európskymi hlavnými mestami. A stačí sa iba prejsť po meste, ľudia na bicykloch jazdia a je ich/nás stále viac a viac. Stavím sa, že aj v Tirane majú cyklisti lepšie podmienky, ako v „krásavici na Dunaji“, viedenskom TwinCity, Bratislave.
Naši komunálni poslanci a zamestnanci samospráv, primátor a starostovia, ešte nepochopili fakt, že rozvoj autonómnej, alternatívnej dopravy je priamo úmerný úrovni demokracie spoločnosti. Žijú vo svete audín s dymovými sklami, rozmer auta sa rovná významu jeho vlastníka. Ostatní sú bedač. Nerozumejú konceptu, že individuálna, čistá, ekologická a neautomobilová doprava umocňuje pocit nezávislosti, slobody, pohody, skrátka- ten v Bratislave neexistujúci koncept- kvality života. A to nehovorím o zdravotnom hľadisku pohybu, či o odľahčení katastrofálnej bratislavskej doprave. Asi nežijú v 21 storočí. Je to o to absurdnejšie, že títo ľudia za naše peniaze cestujú na zahraničné poznávacie študijné cesty a prijímajú zahraničné návštevy. Čo tam študujú? A o čom sa s nimi rozprávajú?
Veď stačí vyjsť toť za humná, do prvej rakúskej dediny. Pomaly niet bratislavčana, ktorý by nebol na bicykli pri Neziderskom jazere. Všetci vieme ako to tam vyzerá, určite aj primátor. A všetci tým rakušanom závidíme a ochkáme, ach, aké krásne trasy, a tie vinohrady (ničenie bratislavských viníc je ďalšia téma), ach, prečo to nie je aj u nás? Prečo? A keď na to máme jedinečnú príležitosť, naše samosprávy postupujú amatérsky, slepo, bez invencie, tak ako sa to naučili, keď budovali mesto Mieru, „krásavicu na Dunaji“. A tak to budú robiť stále, donekonečna, resp. dokedy tam budú.
Pritom, nie žeby naše samosprávy nemali dostatok kreatívnych a navýsosť moderných nápadov, ako nám vylepšiť život a spraviť z Bratislavy jedno vľúdne, príjemné miesto na život. Danube Aréna za pár virtuálnych miliárd, plaváreň za 200 miliónov, hokejový a fotbalový štadión v centre mesta za ďalších pár miliárd (prídu fanúšikovia na bicykli?), paneláky namiesto štadiónu Interu, mediálny komplex na najkrajšom dunajskom nábreží, nákladná letecká doprava, ďalšie a ďalšie mrakodrapy na Chalúpkovej, Mlynských Nivách, „polyfunkčné“ objekty vo vinohradoch... Nápadov je dosť a dosť. Kto by sa zapodieval takými hlúposťami, ako sú cyklistické pásy, verejné priestory, námestia, parky, zeleň, čistota, športoviská. Z toho úplatky od developerov veru nie sú. A bez úplatkov, v Bratislave, starec...
A tak turisti, prichádzajúci po dunajskej cyklotrase, z perfektných rakúskych cyklistických trás, a s nimi posledných pár bratislavčanov, ktorým ešte záleží na tomto meste, budú nemo stáť pred novou krásavicou na Dunaji, týmto Kuala Lumpurom strednej Európy a smutne sa pozerať na stredom mesta sa valiace rieky áut, na naduté provinčné mesto, plné amatérizmu a priemernosti, pamätník našej malosti a chamtivosti.
Nuž, pán primátor, páni starostovia, ďakujeme. Nejako sa s tými bicyklami ešte snáď pretlčieme.
