Ako vlastne vznikla z malej dielne svetoznáma veľkovýroba obuvi Baťa ?
Aký bol jej zakladateľ?
V čom spočívala sociálna politika firmy a starostlivosť o zamestnancov ?
Baťova filozofia bola jednoduchá, praktická a účelová: na jednej strane vlastniť a vyrábať pokiaľ možno všetko čo je pre finálny výrobok potrebné (od zdrojov a spracovania surovín až po vlastné obchodné siete), aby nebolo potrebné poskytnúť viac ako nevyhnutný podiel na zisku iným subjektom a na druhé strane zainteresovať zamestnancov na výrobe, lebo tento finančný prínos prekoná zvýšené mzdové výdavky. Tento prístup potom viedol aj k zavádzaniu sociálnych vymožeností pre zamestnancov a ich rodiny. Baťov štýl vedenia firmy v mnohom predbieha svoju dobu - Baťa je slávny nielen ako obuvník, ale aj tým, ako do výroby aplikuje najnovšie aktivity a metódy amerických podnikateľov (dokonca v rámci študijného pobytu pracuje ako robotník jeden rok v automobilke Ford) - v Baťových závodoch sa pracuje podľa zásad fordismu a taylorismu.
Kľúčové princípy úspechu firmy
- vlastné siete odberateľov
- vlastná sieť subdodávateľských podnikov a prevádzok
- podnikanie v globalizovanom rozsahu z mocnej regionálnej bázy v ČSR
- originálny a úspešný Baťov model riadenia
- kontinuálne budovanie, preberanie a rozširovanie znalostí
- asertívne inovácie, originalita, kreativita
- najvyššia možná kvalita vo výrobe, marketingu a službách
- úspech v presvedčovaní zamestnancov o ich participácii na prosperite podniku, ochote vkladať schopnosti a um v jeho prospech, prinášať návrhy na zlepšenia a inovácie
- zainteresovanosť zamestnancov dovedená až k podielu na zisku
- vlastný vzdelávací systém pre zamestnancov a manažment
- starostlivosť o sociálne potreby zamestnancov a ich bývanie
Okrem vlastného príbehu, na tieto a viaceré ďalšie otázky odpovedá napríklad kniha Františka Valacha „Fenomén Baťa" vydaná nakladateľstvom Práce v r. 1990, z ktorej taktiež čerpá tento článok.
Rod Baťu povýšil spoločensky málo prestížne obuvnícke remeslo na elitu. Hlavne Tomáš, ktorý už v r. 1894 založil so svojimi súrodencami Annou a Antonínom obuvnícku živnosť. O remeslo sa začal zaujímať už od detstva a to nielen o výrobu, ale tiež o umenie svoje produkty predať, neskoršie nastupuje v otcovej šusterskej dielni ako obchodný cestujúci a v tejto profesii si počína úspešne.
Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v Zlíne. Keď mal desať rokov, zomrela mu matka. Otec sa po dvoch rokoch znova oženil a presťahoval sa s rodinou do Uherského Hradišťa.
Tomáš, Antonín a Anna dostali po matke 800 zlatých a rozhodli sa založiť obuvnícku živnosť, opäť v Zlíne. Firma musela byť napísaná na brata Antonína ako konateľa firmy, lebo jediný zo súrodencov už bol plnoletý. Hovorili tomu továreň. Poznali, čo „šusterčina" prináša. Drinu, neistotu núdzu. S elánom mladosti sa pustili do podnikania. Spočiatku vyrábali klasickú valašskú prešívanú obuv z hrubého materiálu. Mali vtedy desať zamestnancov.
Samotný elán a nadšenie však nepostačovalo, chýbala im skúsenosť a v tých časoch im poradenstvom pomáhal ich otec, ktorý s počiatku ich zámer neprijímal, no neskoršie pozitívne zmenil názor.
Ale ani tieto ináč priaznivé podmienky nezabránili, aby sa firma v svojich počiatkoch v r. 1895 nedostala na pokraj krachu s dlhom 8000 zlatých. Sestra Anna sa vydala a brat Antonín nastúpil na vojenskú službu, vedenia firmy sa ujal Tomáš. Medzitým však Antonín stihol urobiť pre firmu katastrofické rozhodnutie, keď podpísal pôžičku 20000 zlatých pre neserióznu partnerskú firmu s nulovým výhľadom na vrátenie.
A práve v tom preťažkom čase sa prejavila sila charakteru, tvrdohlavosť, čestnosť a nesmierna usilovnosť mladého Tomáša. Zostal nakoniec sám s obrovským dlhom, ktorý by bol pre iných absolútne likvidačným. Ale Tomáš toľko chcel naplniť svoj cieľ a tejto svojej túžbe vedel obetovať všetko. Trpel hladom, pracoval dňom aj nocou, stratil na váhe, ochorel, no nevzdal sa.
Nakoniec sa stal snáď zázrak; do leta 1896 sa Tomáš dlhov zbavil, o rok neskoršie postavil vlastnú fabrickú halu. Zamestnával 40 robotníkov a 20 šičiek. Firma prežila a vstúpila do obdobia rastúcej prosperity. Napriek tomu, že začal byť veľký záujem o topánky z plátna s koženou podošvou a elegantnou špičkou z kože, tzv. baťovky, začal vyrábať tiež z lacnejšieho materiálu.
Začiatkom 20. storočia sa vydal do Ameriky na skusy. Po viac ako roku sa vrátil; priviezol si nové plány výstavby fabrických budov i nadšenie pre americký manažment. Zaviedol do podniku moderné spôsoby, najmä sériovú výrobu a tiež pravidelnú pracovnú dobu.
A v tomto preťažkom zápase o prežitie sa definitívne sformovali vlastnosti morálky a vôle tvrdohlavého vizionára - šustera Baťu. Bolo to neľahké zrodenie génia, ktorý na vlastnej koži spoznal, čo je to bieda a utrpenie chudobných. Chlapec, ktorý v mladosti takmer nevedel čítať a písať, lebo namiesto chodenia do školy často musel pracovať v domácom hospodárstve, prestúpil po 20 rokoch dramatických bojov o záchranu a rozvoj firmy Baťa na trôn kráľa tohto remesla. Stal sa najväčším výrobcom, zakladateľom "batizmu" priekopníkom najmodernejších metód výroby, manažmentu a predaja.
Zakladal sídliská pre svojich zamestnancov a spolupracovníkov, zabezpečoval im zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Založil aj hnutie Mladých mužov a žien, v ktorom mladí ľudia dostali možnosť študovať a pracovať. Prinášal prácu do chudobných regiónov. Dodával pekné, kvalitné a lacné topánky. Už v tridsiatych rokoch medzivojnového obdobia dokázal vyrábať cez 50 miliónov párov topánok za rok.
Sám bol neprestajne vzorom skromnosti a pracovitosti. Nefajčil ani nepil alkohol, aktívne podporoval šport. Neznášal leňochov a povaľačov - ročne dal podnik výpoveď asi 7% zamestnancov z týchto a podobných dôvodov. Od nikoho nepožadoval viac, ako od seba samého. Tvrdo musel fyzicky pracovať i jeho syn. Na morálne kvality, usilovnosť a energiu Tomáša Baťu si spomínajú bývalí zamestnanci ešte aj v časoch socialistického Československa.
Aj keď Jan Baťa, ktorý prevzal vedenie firmy po smrti zakladateľa Tomáša v r. 1932, nedosahoval jeho úroveň a charizmu, "botostroj" bol natoľko zabehaný a výkonný, že si prosperitu udržiaval aj v ďalších rokoch až do konca 1. ČSR.
Mimoriadne dramatickým obdobím v dejinách firmy boli časy po okupácii Čiech a Moravy v marci 1939. V posledných dňoch pred príchodom okupačnej moci sa synovi Baťu Tomášovi juniorovi darí zutekať cez obsadené Rakúsko do Švajčiarka a potom do USA a nakoniec Kanady s cieľom, založiť tam novú dočasnú centrálu firmy, nazvanú s ohľadom na vybratú lokalitu v Kanade Batawa. O tejto fáze histórie firmy čítajte na webe TU http://cs.wikipedia.org/wiki/Batawa a TU http://batastory.net/cs/info/batawa-nejuspesnejsi-maly-zlin-v-novem-svete
Po celom svete založil Baťa na tridsať priemyselných miest. Vyrastali okolo jeho obuvníckých tovární. V Brazílii založil tiež dve poľnohospodárske urbanizačné centrá. S obľubou zanáša do máp meno Baťa ako súčasť miestnych názvov – trebárs Bataville vo Francúzsku pri Štrasburku, Batanagar v hinduistickej Indii, Batapur v Pákistánu nebo Cali-Bata na Jáve či Batawa v Kanade. V Brazílii na severe štátu Sao Paulo založil mesto Batatuba a do oblasti Mato Grosso umiestnil Bataguaçú, zamerané práve na poľnohospodárske podnikánie. Prehľad expanzie fy Baťa v Českoslovesku a v zahraničí je uvedený TU http://batastory.net/cs/stopa/casova-osa-vyvoje-firmy-bata-ve-svete
O stratégii a princípoch manažmentu firmy čítajte na webe http://www.intuitivnimarketing.cz/ v sérii 12 článkov počínajúcich článkom Miloša Tomana „Baťova soustava řízení - minulost či budoucnost? 1." http://www.intuitivnimarketing.cz/management/batova-soustava-rizeni-minulost-ci-budoucnost-1
Odkaz pre dnešok:
Čo hovorí slovenský spodnikateľ Peter Krištofovič, majiteľ finančnej skupiny Salve na webe hnonline.sk v článku TU http://style.hnonline.sk/vikend/c1-60020750-bata-nam-zmenil-zivot-tvrdi-spicka-nasho-biznisu Nikdy by som nebol povedal, že prečítanie jednej jedinej knihy mi môže navždy ovplyvniť život. A predsa sa mi to stalo. Pred viac ako desiatimi rokmi som si kúpil knižku od Tomáša Baťu – Úvahy a prejavy. A môj život už nikdy nebude, ako predtým. Pri čítaní som zažíval silné emócie obdivu, úžasu a fascinácie. Fascinujúce geniálne myslenie Tomáša Baťu a jeho pohľad na podnikanie a riadenie je inšpiráciou pre každého človeka. Následne som si zháňal všetko, čo existuje o Baťovcoch, knihy, CD, filmové dokumenty. Navštívil som Baťovu vilu v Zlíne, jeho bývalé závody, odviezol sa v legendárnom výťahu v jeho mrakodrape. To však nie je všetko. Príbeh života Tomáša a Jána Baťovcov zmenil môj pohľad na to, čo je v našich životoch možné dosiahnuť. Som toho názoru, že Baťovci boli najkomplexnejší a najúspešnejší podnikatelia všetkých čias. To, čo sa podarilo rozvinúť po tragickej smrti Tomáša jeho nevlastnému bratovi Jánovi, je fascinujúce. O Baťovcoch by sa malo písať, hovoriť, a hlavne vyučovať v školách.
Ak by som dostal otázku, kam by som sa chcel nechať preniesť v stroji času, moja odpoveď je vopred premyslená – chcel by som byť člen tímu vrcholného riadenia Baťových závodov.
Baťa ma nadchol svojím pohľadom na prácu s ľuďmi, dokázal vytvoriť azda prvý ucelený systém riadenia firmy na svete. V osobnej rovine vytvoril množstvo pravidiel, hesiel, myšlienok, ktoré ma inšpirujú v mojom živote. Jeden príklad za všetky: Vedenie vzorom je najväčšia sila.
Dnešná situácia vo výrobe obuvi a oblečenia je diametrálne odlišná od čias Tomáša Baťu, keď sme ešte nechyrovali o východoázijskej konkurencii. Intelektuálna sila Tomáša Baťu však bola natoľko výnimočná, že snáď by našiel východisko aj v tejto situácii. Dnešná globalizácia by preň nebola až také nóvum, jeho podnikanie malo globálny rozmer už dávno.
Zaujímavé je tiež porovnanie podielu pracujúcich na vytvorenom zisku (dnes hovoríme "wage share"), ktorého od r. 1970 stále klesajúca hodnota je na vine vzďalovania sa špičky boháčov od strednej a nižších vrstiev obyvateľstva, pokles ich kúpnej sily a v dôsledku toho narastanie krízy odbytu výrobkov. V tomto smere boli u Baťu veľmi dobré pomery, mzdy tam boli vyššie v porovnaní so zvyškom ČSR ale napríklad aj pri porovnaní s pomermi vo Francúzsku (prepočítané na vyčíslenie v korunách)
ČSR Baťa Francúzsko
270 400 373 kvalifikovaní
150 280 140 nekvalifikovaní
