Jan Werich o nej povedal:
"Ljuba Hermanová, jak se tak na ni dívám a ji pozoruju, má takové kvality jako víno; ona je z velice dobré úrody, z velice dobré sklizně. A věkem v té lahvici – která je stále půvabná a která má stále docela pěkný tvar – ono to víno nabylo na kvalitě. Já mám takový dojem, že Ljuba Hermanová s přibývajícími léty nabyla ke svému talentu i potřebné zkušenosti a že se z ní stalo něco, čemu se říká po celém světě – a znamená to velkou chválu – čemu se říká profík. Profesionál."
Narodila sa Anne a Jánovi Hugovi Herrmanovým. Otec s neukončeným vysokoškolským vzdelaním bol úradníkom u železnice vo Všetatoch. Matka bola absolventkou rodinnej školy v Jablonci a bola ochotníckou herečkou. V roku 1924 sa rodina presťahovala do Prahy a Ljuba Hermanová študovala na klasickom gymnáziu na Vinohradoch, z ktorého prestúpila na reálne gymnázium Minerva. Študovala francúzštinu, bola zapísaná tiež do hodín klavíra a s divadlom začala v detských predstaveniach v Hudobnom divadle v Nuslích.
Štúdiá na pražskom konzervatóriu nedokončila, už jako sedemnásťročná začala vystupovať v smíchovskej Aréne, odtiaľ prešla do Švandovho divadla. Začínala ako operetná subreta v Národnom divadle v Bratislave, neskoršie spievala v Prahe ve Varieté v Karlíne, ďalej v Theater an der Wien vo Viedni a v divadle v Stýblovej pasáži v Prahe. Pohostinsky vystupovala v Brne i v zahraničí, napr. v Paríži. V 30-tych rokoch 20. storočia už bola veľmi populárna. V roku 1934 se stala hlavnou ženskou speváckou hviezdou Osvobozeného divadla. Už predtým sa však v r. 1932 objavila vo filme V+W Peníze nebo život. V žiadnom angažmá nevydržela dlho, až do začátku druhej svetovej vojny vystupovala s hereckou spoločnosťou Oldřicha Nového.
"SND bolo mojím prvým skutočným a dlhodobým pôsobiskom. Na koho dodnes spomínam? Trebárs na Krištofa Veselého. Ježišmaria, to bol fešák! A spieval takmer ako boh. No a zažila som tu i niečo, čo sa hneď tak každej herečke nepodarí. Publikum po premiére jednej operety vypriahlo z kočiara koníčky a keď som sa doň usadila, samo ma ťahalo, spolu s partiou študentov, pod viechu. A predstavte si, že medzi študentmi, s ktorými som potom nejednu čašu vypila, boli traja, o ktorých som neskôr veľa počula. Prvý z nich bol istý Laco Novomeský, druhý Vlado Clementis a tretí Gustáv Husák. Mnohú čašu som vtedy za týchto študentov, ktorí mali akurát na jedno-dve deci, zacvakala. A veríte, že ma ten Husák ako prezident nikdy na Hrad nepozval, aby mi ten pohárik odplatil?"
Počas druhej svetovej vojny v období Protektorátu, pretože bola polovičná židovka (zo strany otca), nesmela verejne vystupovať.
Po vojne v r. 1947 začala hrať v Karlínskom hudobnom divadle, kde vtedy pôsobil i Oldřich Nový, Jan Werich a Vlasta Burian. V roce 1958 však z divadla opäť odišla a začala jazdiť po celej republike s estrádnym hudebným programom spoločně so spevákom Rudolfom Cortésom. Šťastnou náhodou se však potom dostala do Divadla Na zábradlí, kde si zahrala niekoľko zaujímavých divadeľných rolí. V tom čase sa začína programovo venovať šansónu, tu spolupracovala s vynikajúcimi textármi, ako bol Pavel Kopta, Ivan Vyskočil či Jiří Suchý. Další mimoriadne úspěšný recitál v Divadle na zábradlí pro Ljubu Hermanovou napísal Jaroslav Dietl s názvem "Kdo jste, Ljubo Hermanová ?". V tom čase tiež začína vystupovať i v kabaretu Večerní Brno.
Potom nasledovalo zahraničné angažmá v Spolkovej republike Německo v kabaretu Renitenztheater. Ďalšiu zahraničnú ponuku na angažmá v parížskej Olympii už odmietla. V závere svojho života vystupovala s šansoniérom Igorom Šebom. V celom kontexte českej populárnej hudby je práve Ljuba Hermanová považovaná za zakladatelku moderného českého šansonu.
Bola štyrikráť vydatá.
Čo vedie k porovnávaniu s americkou top hviezdou Barbrou Streisandovou, okrem židovských predkov u obidvoch, keď nás oslní talent Ljuby Hermanovej ?
Je to úžasná charizma, vitalita a prekrásny mocný hlas.
Keď sa v r. 1932 objavila vo filme V+W Peníze nebo život, spoločne s Hanou Vítovou excelovala v piesni Život je jen náhoda. Táto pieseň patrí k najznámejším z tvorby Jaroslava Ježka s textom od V+W. Kupodivu, jej interpretácia od L. Hermanovej z povojnového obdobia je ešte krajšia, ako tá pôvodná z r. 1932. Spieva to zakladateľka moderného českého šansónu, vyzretá a dokonalá tak, ako o nej hovorí Jan Werich v úvode. Vždy tiež šokovala svojou vynikajúcou fyzickou kondíciou i vo vysokom veku.
Veľa najznámejších speváčok malo v svojom repertoári "Život je jen náhoda", na čele s Helenou Vondráčkovou. absolutǒrium si však zaslúži Ljuba Hermanová. Ako jediná sprieva okrem refrénu aj verziu, ktorej melódia a text sú najmenej tak úžasné, ako refrén.
Zatvorím oči a počúvam túto nahrávku, zažívam pritom pocit blaženosti. Život je jen náhoda s Ljubou Hermanovou a nikdy ináč !
Na webe je pieseň vyvesená na adrese https://www.youtube.com/watch?v=pQ7oNQN-nSI
Zdroj:
Wikipedia
http://www.sme.sk/c/2110927/nezabudnutelnej-ceskej-herecke-ljube-hermanovej-1913-96-sa-bratislavske-publikum-zapriahalo-do-kocia.html#ixzz4BuFvhKzO
