My name is Barbra

" To malé, strašne mrzké kačiatko, ktoré naviac škúli, sa stalo ideálom. Dosiahlo najvyššej méty, stalo sa naozajstným hlasom Ameriky! "

(časopis Newsweek , 1966)

"Nie som speváčka, som herečka, ktorá tiež spieva" povedala o sebe Barbra, keď sa je pýtali, čím sa cíti byť viac.

Brooklyn
Narodila sa vo veľmi skromných pomeroch 24. apríla 1942 v Brooklynu v New Yorku. Pokrstená bola ako Barbara Joan. Nebolo jej ani 15 mesiacov, keď jej otec náhle zomrel na mozgovú príhodu. Druhým domovom sa pre ňu stáva miestny biograf, kde týždeň čo týždeň v sobotu chodí, aby sa oddávala snívaniu a zabudla na neutešené pomery doma, kde pribudol nevlastný otec, na školu a biedu. ("Neboli sme len najchudobnejší z chudobných, nemali sme prosto nič!"). Prvý naozajstný kontakt s divadlom zažíva Barbara jedno sobotné poobedie, keď ju matka vezme so sebou na predstavenie Denník Anny Frankovej. Herci, potlesk, chýrečná Broadway, to všetko urobí obrovský dojem na Barbaru a ona je odvtedy pevne rozhodnutá: stane sa herečkou, a to nie hocakou herečkou. Započne cestu k svojmu cieľu: stať sa naozajstnou hviezdou na Broadway ! A ktovie, možno aj v Hollywoode.

Manhattan
Keď skončila školu, opustila Brooklyn a nasťahovala sa do Manhattanu, aby študovala herectvo. Najala si s kamarátkou malý bytík na 34. ulici v strede Manhattanu a prvý raz si užívala pocit slobody. Aby zaplatila nájomné a herecké kurzy, živila sa všelijako - pracovala ako telefonistka, uvádzačka v kine a tiež umývala riad a záchody.
Podľa rady priateľov začala obchádzať agentov a riaditeľov divadiel s žiadosťou o anagažmá. Nikto ju nebral vážne. ("Jedným sa nepáčil môj nos, iným oblečenie a niektorým som sa nepáčila vôbec").
Raz prišla na nápad, že si zmení meno, dávala si rôzne exotické mená ako Angeline Scarangella ... ("Toto však nezabralo a tak som sa vrátila k pôvodnému. Ale s malou opravou: z mena som si vypustila jedno "a" a tak vznikla Barbra. Aby si to ľudia lepšie zapamätali, nazvala som tak neskoršie jedno moje album (My name is Barbra) a televíznu show").
Napriek tomu, že sa chcela presadiť ako herečka, nakoniec to bolo vďaka spievaniu, že bola objavená. Jeden kamarát ju upozornil na spevácky konkurz v umeleckej štvrti Green Village. Skúsila účasť v konkurze a na prekvapenie všetkých súťaž vyhrala.
Týmto víťazstvom začala hviezda Barbry Streisandovej nezadržateľne stúpať. Po úspechu v prvom muzikáli a komédii "I Can Got it for You wholesale / Môžem ti to zaobstarať vo veľkom", kde hrala malú, ale výraznú úlohu ošklivej sekretárky, dostáva Barbra rad ponúk: absolvuje koncerty po USA, vystupuje v TV a rysuje sa ďalšia rola, tentoraz už hlavná, v muzikáli Funny Girl. Je to príbeh Fanny Briceovej, kedysi chýrečnej vaudevillovej speváčky a herečky komických úloh. Autorské práva na zdramatizovanie životného príbehu tejto ženy mal jej zať, Ray Stark, krorý bol taktiež producentom hry a neskoršie aj rovnomenného filmu. 22.11.1964 na premiére tohto muzikálu v jednom z najprestížnejších newyorských divadiel, získava Barbra s konečnou platnosťou povesť superstar.
V 22 rokoch života sa židovské dievčatko z Brooklynu stáva tým, čo si len pred niekoľkými rokmi predsavzalo: najväčšou a najlepšie platnou hviezdou Broadwaya.
Medzitým ale dôjde k dôležitej udalosti. V televíznej relácii East Show si ju všimne prezident USA John Fitzgeral Kennedy a pozve ju do Bieleho domu. 13. mája 1963 spieva Barbra pred hlavou štátu a prezident, ktorého doslova očarila, sa potom uplatňuje ako jej najlepší "manažér" ("Bola som veľmi hrdá na to,že som mohla spievať pred Kennedym. Pre mňa to bol idol rovnako, ako pre väčšinu Američanov").

Hollywood, filmy (tie najviac známe)

Funny Girl (Funny Girl), 1968
herci B.S. (Fanny Briceová), Omar Sharif, ...
réžia William Wyller

Po triumfe v muzikáli Funny Girl boli Barbre brány do "fabriky na sny" otvorené. Ray Stark poistil investíciu do tohto filmu výberom najlepšieho režiséra, kameramana a choreografa, ktorí boli vtedy k dispozícii. Za partnera Barbry bol nakoniec vybratý herec egytského pôvodu Omar Shariff a a táto voľba sa skvele osvedčila. Ako sa u Barbry pomaly stávalo zvykom, partner na javisku sa stal aj partnetom v súkromí. Výkon Barbry v roli "streštenej dievčiny" Fanny Briceovej bol jedinečný a plným právom zaň získala prvého Oscara. To, že Funn Girl mala celosvetový úspech, netreba pripomínať.

Hello Dolly (Hello Dolly), 1969
herci Barbara S. (Dolly Leviová), Walter Matthau, ...
réžia Gene Kelly

Keď v r. 1964 stavila úspechy na Broadwayi Funny Girl, začala jej konkurovať iná hudobná komédia, Hello Dolly. Príbeh o podnikavej sprostedkovateľke sobášov na newyorskom predmestí, ktorá si najlepšieho zákazníka nechá pre seba, patrí do zlatého fondu svetových muzikálov. Hlavnú roľu Dolly Leviovej dostala vo filmovej verzii Barbra Streisandová, čerstvá držiteľka Oscara a umelkyňa na vrchole popularity (zostala na ňom po dobu nasledujúcich 20 rokov!). Miláčik Ameriky Barbra bola dobrou zárukou toho, že sa náklady na film (24 mil. dolárov čo bol na konci 60-tych rokov najdrahší film v histórii) producentom spoločnosti Fox vráti. Do hlavných rolí si producenti vybrali ku Barbre Waltera Mathaua. Vo filme je veľa tanečných vložiek a scén, preto je režisérom chýrny tanečník Grace Kelly a riadil sa tým aj výber ďalších hlavných účinkujúcich. V záverečnej veľkolepej scéne, (keď Dolly zostupuje po schodoch hotela Harmonia Garden) účinkovalo cez 4000 komparzistov. Záverečný duet Barbry s Louisom Armstrongom patrí k vrcholom filmu.
Výkon partnera Barbry Matthaua, čoby bohatého majiteľa obchodu s krmivami Horace Wandergelda bol možno vrcholom jeho filmovej kariéry. Počas natáčania sa s Barbrou neznášal a režisér ich často namiesto natáčania musel uzmierovať.
Jednako len, na celkovom výsledku to nebolo vidieť. Film bol nominovaný na niekoľko Oscarov a nakoniec získal tri. Barbra získala Zlatý glóbus a film zahájil víťazné ťaženie svetom.

The Way We Were (Takí sme boli), 1973
herci Barbara S. (Katie Moroskiová), Robert Redford, ...
réžia Sydney Pollack

V príbehu zo života jednej časti americkej inteligencie, prežívajúcej svoju školu života v rokoch od r. 1937 až do rokov šesťdesiatych, hrá Barbra postavu mladej nadšenej komunistky Katie Moroskievovej s vrelým citovým vzťahom k mladému spisovateľovi Hubellovi Gardinerovi. Postavou Katie bola Barbra nadšená, ked´si prečítala scenár, prehlásila ("Podarilo sa, to som celá ja!"). Pre hlavnú mužskú roľu režisér doporučil svojho priateľa Roberta Redforda. Ten bol v tom čase tiež už veľkou hviezdou a jeho výkon bol minimálne taký skvelý, ako Streisandovej. Podľa charakeristiky samotného režiséra, ("film sa nesnaží byť ničím iným, ako milostným príbehom, zasadeným do doby, ktorá nás utvárala").
Film dosiahol obrovský celosvetový ohlas. Získal dvoch Oscarov, ani jeden z nich však pre samotnú Barbru.

What´s Up Doc (Čo ďalej, doktor?), 1972
herci Barbara S. (Judy Maxwellová), Ryan O´Neal, ...
réžia Peter Bogdanowich

Táto crazzy komédia je o jednej excentrickej slečne, velmi roztržitom hudobnom vedcovi a zámene štyroch celkom rovnakých zavazadiel. Barbra vo filme spieva jedinú pieseň a opäť presvedčuje o svojom vynikajúcom komediálnom talente, sama však nebola veľmi spokojná.
Napriek výhradám hlavnej protagonistky bol film mimoriadne komerčne úspešný a získal rad ocenení.

Skladby, piesne (tie najviac známe; tiež odkaz na nahrávku na webe)

O Barbre kedysi napísali: " Nik nie je tak talentovaný, aby rozdával smiech, aby prinášal slzy.
Aby spieval v hĺbkach sladkého violoncella alebo výškach, ktoré prináležia vtákovi, ktorý letí k oblakom. Taký nie je nik - s výnimkou Barbry ".

Texty top hitov Barbry