Ide tu aj o vyjasnenie následkov priamej voľby prezidenta. Priama voľba prezidenta nijako nemôže zväčšovať jeho právomoci, pretože tu platia na prvom mieste definície v ústave ČR. Problém je však v jednoznačnosti týchto definícií tak, aby im rozumel aj bežný občan bez toho, že by ku tomu potreboval poradenstvo právnika. Pojednáva o tom i predchádzajúci článok na tomto blogu [TU ].
V svojom úvodníku „Tak to budeme zvědaví" [TU ] na webe „Neviditelný pes" prezentuje šéfredaktor Ondřej Neff hodnotenie konania prezidenta: „Strany budúcej trojkoalície dali najavo, že budú držať pri sebe, ak sa bude Zeman snažiť presadiť svoje monarchistické poňatie prezidentského úradu. Monarchistické poňatie nie je ten správny pojem, pretože v Európe nie je monarcha, ktorý by si osoboval právo zasahovať do zloženia vlády a osoboval si nárok na menovanie námestníkov. ... Ak by si Zeman staval hlavu ... samo nevymenovanie Bohuslava Sobotku je ... ignorovanie ústavných povinností prezidenta - hrozí najhoršia ústavná kríza od obnovy demokracie v našej krajine. Budeme teda zvedaví, či členom vznikajúcej koalície odhodlanie vydrží."
Článok vyvolal bohatú diskusiu. V nej charakterizuje P. Čech problém nejednoznačností v ústave nasledovne: „Ak sa Vám nepáči to, čo robí prezident Zeman, musíte presadzovať zmenu ústavy v danej veci. Zmenu textu ústavy, ktorý pánovi Zemanovi dáva právomoci robiť to, čo robí. Ide o to, používať v ústave slovíčka "musí" a "nesmie". Nie len "môže" alebo rôzne, len konštatujúce frázy. Navyše je potrebné obecne presadiť úzus, že platí obecne predovšetkým text ústavy a nie nejaké "zvyklosti" či nejaký "duch". A text ústavy navyše musí byť jednoznačný a jasný i pre laika. A len v tom je tento problém."
Tomuto príspevku oponujú v diskusii: „ústava nie je kuchárska kniha ... ústava nemá byť počítačový program ... Ducha zákona, teda zámer jej vzniku, neuznávajú len idioti a jednoduchší ľudia", P. Čech kontruje „Uznávam text ústavy a nie nejakých duchov. Ak je však ústava formulovaná tak, že je nutný jej výklad, teda spresnenie znenia ich článkov, odvolávaním sa na nejaké, nikde nedefinované zvyklosti či dokonca "duchov", potom je ústava zlá a je nevyhnutné ju zmeniť. Zmeniť tak, aby jej články boli formulované jednoducho, obecne a jednoznačne!"
Ako „hobby" programátor, niekedy som si určité segmenty zmlúv a zákonov algoritmizoval do vývojového diagramu, v záujme jednoznačného pochopenia textu; s uvedeným hodnotením v príspevku P. Čecha bezvýhradne súhlasím.
Niektoré znaky „monarchistického poňatia prezidentského úradu" a "politiky hradu" sa prejavili už pri samotnom vzniku prvej ČSR a potom najviac s nástupom prezidenta Václava Havla, pretrvávanie tohto trendu by negatívne ovplvňovalo vývoj do budúcnosti.
Dobrá vláda s charizmatickým predsedom, s jasnou a celospoločensky akceptovanou predstavou perspektív spoločnosti a ekonomiky, by bola pre exekutívu ČR tým najviac žiadúcim prínosom.
Je zaujímavé, že napriek jasne viditeľným negatívnym konsekvenciám, v ČR nebadať iniciatívy k eliminovaniu uvedených nedokonalostí textu ústavy, ktoré zvádzajú k snahám o posilňovanie moci prezidenta a tým vytváraniu systémovej nekonzistentnosti tohto úradu v architektúre parlamentného typu republiky.
