Pre dosiahnutie tohto cieľa by sa mali využiť všetky možné a dostupné prostriedky. Značná časť zainteresovaných a veci znalých si myslí, že k jeho naplneniu môže veľmi významne prispieť vyriešenie dilemy dabing / titulky.
Chcel by som najprv stručne prezentovať diskutované téma znalosti jazykov, najmä angličtiny, ktorá je dnes považovaná za hlavný jazyk medzinárodného dorozumievania.
Diskusia na Britských listoch:
Pán Čulík píše v článku "Angličtina v ČR: Něco shnilého ve státě dánském..." z 8.1.2010:"Lidové noviny právem poukazují na skandální zkušenost, že ani dvacet let po pádu komunismu nenaučí české školy mladou generaci slušně anglicky. Skoro vždycky, kdy se dostane do anglosaských médií nějaký Čech, angličtinu tvrdě láme. Plynně mluvit a hlavně psát anglicky, to je dnes běžný požadavek na slušnější zaměstnání nejen v Británii a v Americe, ale i v neanglických západoevropských zemích. Je velmi smutné, že Češi (a Slováci) žijící např. v Británii právě kvůli tomu, že nedokáží většinou napsat bezchybně anglicky ani krátký email, pracují jen v těch nejpodřadnějších, špatně placených manuálních zaměstnáních. Angličtina je prostě jazykem racionální, strukturované veřejné debaty už po staletí a je v tom nesmírně dobrá. Nemluvě samozřejmě o literatuře, sdělovacích prostředcích, ekonomice a dalších oblastech." 1
Ďalšia diskúzia na BL nachádza jednu z rozhodujúcich príčin tohoto stavu. V článku z 1.3.2009 "Proč mluví Norové nebo Holanďané velmi dobře anglicky" píše pani Martina Kopecká - okrem toho, že norština a holandština jsou germánské jazyky stejně jako angličtina a norská a holandská gramatika je té anglické velmi podobná, nachádza tiež príčinu v tom, že"... v Norsku a Holandsku se zahraniční filmy nedabují, ale vysílají se v původním znění s titulky. Dabují se filmy jen pro úplně malé děti. Větší děti tedy získají z filmů velkou slovní zásobu v angličtině a později ji ve škole jen rozšíří." 2
Pani Lucie Bottaro v článku na BL z 11.1.2010: "Rozšíření angličtiny v ČR vadí dabování zahraničních filmů v televizi" píše:"Jak v Nizozemsku, tak například v Belgii, když se zeptáte malých dětí, kde se naučily angličtinu, řeknou z televize. Díky ní angličtině rozumějí a gramatika se doplní později a snáze. U nás se ale dabuje i slovenština. Není se pak čemu divit, že české děti slovensky nerozumějí, narozdíl od slovenských, které češtině rozumějí daleko lépe." 3
Článok p. Oskara Blanického "Čo takto konečne zrušiť dabing?" na jeho blogu SME, navrhujúce radikálne riešenie, s ktorým nie všetci diskutujúci celkom súhlasili (ja by som sa prihováral len za zvýšenie podielu programov s titulkami a to primárne na STV2): "To, či sa žiaci naučia anglicky závisí od mnohých faktorov: kvality učiteľa, jeho prístupu k výučbe, systému výučby, počtu žiakov v triede, ich ochoty učiť sa, atď.
Samotné "spovinnenie" vyučovania angličtiny na školách nezaručí, že ju ľudia budú skutočne ovládať. Úroveň ovládania anglického jazyka je na Slovensku skutočne úbohá. Aj tí, ktorí na slovenské pomery anglicky „vedia", sú v medzinárodnom porovnaní ťažko priemerní. Je nutné urýchlene konať, inak Slovensko nemá šancu reálne konkurovať ostatným európskym krajinám (samozrejme faktorov, ktoré je treba zlepšiť je kopa, od vysokého školstva, cez infraštruktúru atď.; dnes ale píšem o angličtine).
Jednoduchým riešením, ktoré by istotne pomohlo riešiť tento zlý stav by bolo zrušenie používania dabingu v prípade celovečerných filmov, seriálov, dokumentov, atď., a nahradiť ho výlučne titulkami. Nepochybujem, že mnohým sa táto myšlienka môže zdať nepredstaviteľná ... . Iní by mohli namietať neohľaduplnosťou voči starším občanom, ktorí už veľkú šancu naučiť sa cudzí jazyk nemajú.
Budúcnosť krajiny je však v stávke. Tí, ktorí to už dávno pochopili (škandinávske krajiny, štáty Beneluxu), dnes zaslúžene žnú úspechy. Na druhej strane, porovnanie jazykovej zručnosti Španiela, Taliana, Francúza, ale aj Nemca s akýmkoľvek Škandinávcom vychádza naozaj priepastne." 4
Citované informácie jasne ukazujú ako by bolo potrebné riešiť dilema "titulky versus dabing" v prospech tých televíznych divákov - občanov, ktorí naliehavo potrebujú výrazne podvihnúť svoje znalosti cudzieho jazyka, najmä angličtiny (učenie sa jazyku cez titulky funguje nielen u malých detí). Riešenie ako pomôcť je známe, nevyžaduje viacnáklady, ba naopak ich šetrí, tak prečo sa nevyužíva? Napríklad na ČT2 sa film v pôvodnom znení s titulkami čas od času vyskytne, ale je to v miere nepostačujúcej, frekvenciu uvádzania týchto by bolo potrebné podstatne zvýšiť. Pritom so snahou vybrať filmy a dokumenty pokiaľ možno so slovnou zásobou užitočnou pre komunikáciu v zamestnaní a bežnom živote. V televíznom programe filmy a programy v originálnom jazyku s titulkami jasne vyznačiť. Chápem, že dabing je pre realizátorov významným zdrojom príjmov a je snaha vynaložené náklady zužitkovať, avšak výsledný efekt ide proti záujmom ľudí, ktorí chcú a naliehavo potrebujú rozšíriť si znalosti jazykov.
Prínos učenia sa cez vysielanie s titulkami sa v plnej sile prejaví až pri snahe adepta o prechod od mierne pokročilého na užívateľa s "hi-level" angličtinou.
Dnešná technika asi umožňuje vyhovieť súčasne požiadavke na dabing i na titulky a to prepínaním medzi režimom reči "slovenčina" na režim "angličtina" + "titulky zapnuté".
Fenomén Euronews: v záujme veci považujem za veľmi potrebné umožniť prístup k tomuto spravodajstvu i pre študujúcich jazykov, ktorí nemajú možnosť prijímať tento kanál na svojom televízore. Na rozdiel od CNN a BBC, je to spravodajstvo svojím zameraním blízke pre každého občana EÚ ("euro-spravodajstvo") a tu používaná slovná zásoba je podľa mojej praxe tá najviac užitočná. Na ČT2 bolo svojho času toto spravodajstvo uvádzané v čase 19,30 až 20,00 - bohužiaľ sa v tom už nepokračuje.
Domnievam sa, že televízia STV2 (podobne ČT2 v ČR) je určená v značnej miere pre výchovno-vzdelávacie účely a preto by v tomto veci mala vykonať najviac.
Moje poznatky o tom, prečo je angličtina tak špecifická a skutočne kvalitne sa ju naučí málo ľudí, uvádzam ďalej v popise vlastných poznatkov čoby "dobrodružstva s angličtinou":
Často žasnem, ako môže niekto venovať veľa času lúšteniu krížoviek - pri učení sa cudzím jazykom je to činnosť podobná, pritom však prináša veliký efekt.
Angličtina prevzala funkciu univerzálneho dorozumievacieho jazyka aj v Európe po víťazstve spojencov v druhej svetovej vojne. Pritom sa uplatnilo prvenstvo Anglosasov v technike počítačov, komplexných počítačových aplikácií, technike lietadiel a leteckej prevádzky, tiež svetová úroveň ich telekomunikačnej techniky. Rovnako napr. vedúce postavenie v oblasti populárnej hudby. K používaniu počítačového žargónu v angličtine nebola prosto rozumná alternatíva. V počítačových zdrojových programoch pracujú programátori na celom svete prevážne s komentármi a skratkami v angličtine. Sú viaceré jednoslovné anglické výrazy, ktoré si v rodnom jazyku vyžadujú viacslovný popis, napr. hardware = technické prostriedky počítača. U iných výrazov sa pokus o preklad nevydaril a my sme sa už neubránili prieniku do rodného jazyka takých frekventovaných výrazov ako je dizajn, imidž alebo manažment.
V porovnaní s nemčinou, angličtina je jazykom velikého počtu výnimiek, zvláštnych pravidiel a fráz, ktoré si musíme mechanicky zapamätať. Tomu prislúcha nadpráca, ktorú je potrebné vynaložiť na seriózne zvládnutie tohoto jazyka. Pre naše jedno slovo, má angličtina často viac svojich slov, použiteľných podľa kontextu vo vete (začiatok / započať: start, begin, commence, initiate). Pri pasívnom preklade máme pre jedno anglické slovo viac významov, často vzájomne nesúvisiacich (sustain: vydržať, podporovať, tvrdiť, odôvodniť, utrpieť (porážku), prijať (u súdu) ... !) - bez analýzy celého segmentu konkrétnej vety nie je možné význam tohto slova určiť. Angličtina má svoje pravidla slovosledu, odlišné od nášho jazyka. Pred prekladom vety je preto často najprv nevyhnutný jej prevod do slovosledu angličtiny.
Naše texty nie je možné prekladať "slovo od slova", nepostačuje učiť sa jen slovíčka a gramatiku, je potrebné sa často učiť aj celé segmenty viet resp. tzv. fráze. Toto všetko stupňuje nároky na mechanickú pamäť a rýchlosť reakcie užívateľa. Osobitne pre ľudí s prevažujúcimi schopnosťami logického myslenia a len priemernou mechanickou pamäťou je tento jazyk určite nie najprijateľnejším. Úprimne závidím ľuďom z časov Rakúskej monarchie a spoločenstva národov, kde bola univerzálnym dorozumievacím jazykom nemčina.
Špecifikom angličtiny je jej minimálne dvojaká verzia - jedna pre bežnú konverzáciu (krátke slová "skandinávskeho" pôvodu) a druhá "intelektuálska" verzia (ekvivalentné dlhšie výrazy pôvodu najmä z latiny a z francúzštiny. Množstvo výrazov tohoto pôvodu zasa uľahčuje používanie angličtiny pre cudzincov, napr. v oblasti práva alebo medicíny). Ku tomu pristupuje naviac rozlišovanie angličtiny anglickej a americkej.
Vzhľadom na náročnosť angličtiny a jej výslovnosti, kľúčovým faktorom je schopnosť synchrónne sledovať partnera. Vy už potom dokážete vyjadriť svoju informáciu i keď jednoduchšou angličtinou. Vaše schopnosti sa líšia podľa rozsahu slovnej zásoby, ktorú ste si dokázali osvojiť - od začiatočníka s 2000 slovíčkami, cez rozsah 5000 a 10000 až ku trebárs 20000 výrazov u experta, prednášajúceho alebo ďalej študujúceho na vysokej škole v zahraničí. Čiže, menej vyspelý používateľ jazyka použije z veľa možností aktívneho prekladu výrazu ten jednoduchý, známy, ktorý sa pravdepodobne učil v škole.
Sú až priepastné rozdiely medzi ľuďmi pokiaľ ide o talent a mechanickú pamäť. Schopnosť správne detekovať angličtinu za rušivých okolností môže byť dosť objektívne použitá na meranie IQ či intelektuálneho výkonu jednotlivca. Pri zvyšovaní frekvencie reči alebo hluku na pozadí (tiež spievaný text podložený hudbou), začne sa zvyšovať percento nezachytených výrazov a potom nasleduje strata synchrónnej detekcie. Jednotlivec s menej výkonným intelektom, ktorý si nedokáže nedetekované výrazy vety rýchlo domyslieť, potom občas vypadáva z komunikácie. Problémom angličtiny je tiež výslovnosť. Môj dobrý kamarát v práci mi kedysi pred rokmi povedal, že má odpor k učení sa tomuto jazyku - hanbí sa tak hrozne šušlať a tento pocit má asi dosť ľudí.
V rámci zmiernenia existujúcej nemilosrdnej nadvlády angličtiny by mohol "jazykový dohľad" požadovať aspoň čítanie skratiek po našom ("ejčvíbí benk", to je strašné, my predsa môžeme čítať HVB Bank normálne ako banka hávébé. Firma O2 u mňa vyvoláva antipatie kvôli tomu "ou tú" - však oni sú po našom len "ó dva". ). Taktiež by bolo pre nie-anglické krajiny EÚ ohľaduplné umožniť čítanie vlastných mien tak, ako v rodnom jazyku ich pôvodu (bádame nad tým, čo je to Dajodžínis, Tajtenik, Feliša - ajhľa ono sú to pritom obyčajné mená Diogenes, Titanic, Felicia). Pí-pí-pí projekty pre diaľnice - ktože nám to tu pípe? Hrdosti na vlastný národ a jeho jazyk by sme sa mohli učiť trebárs u Francúzov a Maďarov, kde ide snáď až o opačný extrém k nášmu prístupu.
Zvládnutie angličtiny na úrovni je výzvou pre každého intelektuálne orientovaného a zvedavého jednotlivca,zdokonaľovanie sa v tom je celoživotnou záležitosťou. Viac ako bohatou odmenou je rozšírenie oboru poznania, informovanosti a schopnosti komunikácie na úrovni, minimálne v rámci Európskej únie a dnešnom svete.
1 Čulík, Jan. 2010, Něco shnilého ve státě dánském ... [online]. Publikované 8.1.2010. [citované 12.8.2010]. Dostupné z <http://www.britske-listy.cz/art/50702.html>.
2 Kopecká, Martina. 2009, Proč mluví Norové nebo Holanďané velmi dobře anglicky [online]. Publikované 1.3.2009. [citované 12.8.2010]. Dostupné z <http://www.blisty.cz/2009/3/2/art45604.html>.
3 Bottaro, Lucie. 2010, Rozšíření angličtiny v ČR vadí dabování ... [online]. Publikované 11.1.2010. [citované 12.8.2010]. Dostupné z <http://www.britske-listy.cz/art/50742.html>.
4 Blanický, Oskar. 2010, Čo takto konečne zrušiť dabing [online]. Publikované 24.6.2010. [citované 12.8.2010]. Dostupné z <http://blanicky.blog.sme.sk/c/233223/Co-takto-konecne-zrusit-dabing.html>.
