Ani túto noc, som si nedala hlavu na opačnú stranu postele. Zobudila som sa pocitom, že je sobota. Brat prišiel ráno asi po ťažkej noci, takže som nebuchotala, aby som ho náhodou nezobudila. Tak som sa motala okolo záhrady a neskôr som mu šla umyť do jeho bytu zárubne od dverí, trochu mu vypomôcť. Veď sa sťahuje konečne z domu!
No ale... všetko šlo ako po masle, až kým... zložil si víťazoslávne skriňu, začal vysávať a ja som sa rozhodla mu tu skriňu ešte umyť od prachu. Samozrejme nezlomím prvú dosku? To keď človek nevie stáť na stoličke, všeličo sa stáva. Ani udieranie hlavou o stenu nepomohlo.
Nasledovalo zloženie stoličky na kolieskach.. ešte som to nemala ani poriadne z krabice vybrané, už som zbadala puklinku. Prst do ohňa nedám, či som to bola ja alebo nie. Na rozdýchanie mi volala kamarátka, či sa nejdem previesť na požičanom Porsche. Naozaj len požičanom!
Plná adrenalínu som sa vrátila, že tu správu zvestujem každému, koho mám momentálne online... keď zrazu prááááááááásk a stolička pošla... ďalšia zlomenina.
Teraz radšej sedím pri počítači, čakám, kedy sa mi vypne monitor, alebo pre istotu sa mi zmaže celý disk, zhorí procák.... Keď sa nedarí, tak sa naozaj nedarí....
