Princíp zloženia som zaradila do kategórie – nie silou, ale rozumom.. Láska ju má poskladanú za necelú minútu a často aj so slovami - "Veď to je úplne jednoduché. Aha.." Nuž ale ja, za celú kockinu kariéru v mojich rukách, som ju dokázala poskladať asi trikrát, no vždy to bolo skôr náhodou. A tak to skúšam znova a znova s myšlienkou, že teraz to už isto pôjde, veď už sa mi to podarilo a nič.. Asi na to treba mať nejakú bunku v mozgu, ktorou ja nedisponujem.
Kocky sú hodené, neostáva mi iné, iba sa s tým zmieriť. Vlastne mi pripadá ako symbol toho, že v živote sú isté veci a udalosti, s ktorými sa treba "iba" zmieriť a zamerať sa na niečo iné, čo by nám mohlo ísť. Nevravím, že človek by nemal nič skúšať a apriori si povedať, že tak toto neyjde.. Ale keď skúšame a skúšame a nejde to, čo už...
Nakoniec, aj v živote, pri dosahovaní cieľov a všetkého platí princíp - nie silou, ale rozumom.. Resp. mal by. Čo má výjsť, to výjde a niekedy je to ozaj iba náhoda, keď to najmenej čakáme. Presne ako zakaždým, keď sa mi podarilo tú nešťastnú kocku poskladať.
Veci, ktoré nezmeníme, treba len prijať a zmieriť sa s nimi. Dobre sa mi to píše, veď papier znesie, ale ja osobne som v prijímaní a zmierovaní iba mierne pokročilý..
Ale ježka z kleci vyslobodím raz, dva.. Aj v pexese som fakt dobrá !! :)
